Anorexia u 10 ročného dievčaťa!

Príspevok v téme: Anorexia u 10 ročného dievčaťa!
mimi1

Dobrý deň,

moja 10ročná dcéra trpí anorexiou už približne 4 roky, momentálne váži striedavo 28-30kg, v poslednom čase navštevujeme psychológa aj psychiatra. Má predpísané tabletky, zatiaľ nezaberajú, ani sedenia u lekárov. V škole sa učí dobre, má kamarátky, je spoločenská. S mojím priateľom s ktorým som rok si dobre rozumie a má ho rada. Problém je že nespolupracuje a nechuť jesť sa prejavuje aj na jej psychickom stave. Stále sa považuje za tučnú, málo spáva, často robí zle svojmu 4r. bratovi, je agresívna ku svojmu okoliu aj ku mne, máva návaly zlosti kvôli maličkostiam. O tom prečo nechce jesť sa nechce s nikým baviť, veľakrát som ju prichytila ako po jedle potajme vracia na WC. Naposledy sa to stalo dnes poobede keď sa snažila vyvrátiť obed. Vyskúšali sme veľa liekov, sedení, postupov, zatiaľ nič nezaberá. Je zoslabnutá, vonku rýchlo prechladne, často nejaví záujem o nič, nič ju nebaví.
Máte niekto podobné skúsenosti? Prosím, poraďťe čo by mohlo zabrať, dcére kvôli anorexii jej už hrozí ústavné liečenie. Zatiaľ to nechávame ako poslednú možnosť.

Ďakujem za všetky odpoveďe!!

joenn

mam 17 a síce nemám anorexiu ale chcem schudnúť aj keď som vlastne chudá úž teraz..len chcem ešte viac...ale snažím sa o tom zdravou formou, cvičením, veľa tekutín a tak..
lenže ak môžem teda skúsiť poradiť, určite sa snaž o navodenie kamarátskej atmosféry medzi vami lenže nie formou ,,Mne môžeš všetko povedať, chcem sa s tebou o niečom porozprávať, chceme ti len pomôcť atď...
dobre si pamätám aj na vek 10 rokov kedy som tiež pomýšlala na nejaké to chudnutie..také mierne sklony k anorexii mám v sebe asi od detsva..a neznášala som tie reči typu ako sú všetci so mnou len kamaráti, ako ma všetci majú radi bla bla..ona to dobre vieme, že ju máš rada a môže ju to akurát znervózňovať keď je dialóg stále o tom istom..
už to že začala aspoň naoko jesť keď situácia zvážnela svedčí o tom, že si uvedomuje závažnosť..inak by jednoducho pokračovala v neprijímaní potravy bez ohľadu na to, že je v nemocnici, v ústave, a podobne..
na tvojom mieste by som jej nejako nepriamo ukázala ako môže dopadnúť..ak chodí na internet nechala by som vo vyhľadávači nejaké odkazy na články poprípade fotografie zachytávajúce naozaj vážne prípady..poprípade by som kupovala časopisy s podobnými článkami a nechávala ich v obývačke alebo aute..neupozorňuj na to že si to má prečítať..nech to nájde sama
dospelí väčšinou psychiku 10 ročných pokladajú za ešte príliš detskú..lenže v mnohých prípadoch to tak nie je..keď som mala 10 vedela som presne kedy sa ma rodičia snažia oklamať napríklad aj keď to robili okľukami.. čiže si dávaj pozor na to ako sa k nej chováš lebo priveľké branie ohľadov je niekedy viac na škodu..

mlieko

Ahoj mimi, skuste zistit pricinu prblemu, pokial ho nechce povedat, skus vyhladat pomoc napr. arteterapeuta, diagnostikuje na zaklade kresby, je to nenasilne, dieta ani nemusi vediet, ze je diagnostikovane a terapeut pride na pricinu....pripadne sa spojit s psychologom ( aj ked mozno to robia vsetci, netusim), ktory diagnostikuje aj na zaklade kresby, pripadne na zaklade inych veci, pretoze su rozne techniky, prostreednicftvom ktorych sa da prist na prixcinu a pritom ani nemusi to dieta nieco povedat...ked zistite pricinu, budete sa mat od coho odpichnut a mozete zacat nieco riesit, lebo budete vediet co riesit......

mimi1

Dcéra už bola posledný týždeň v nemocnici, zdala sa mi nejaká divná, už vyvrátila aj čistú vodu... V nemocnici dostala infúzky, mala veľmi slabú krv, musela dostať všetky živiny, takmer všetkého mala v krvi málo:(
Psychiater ju už chcel poslať do nejakej liečebne do Bratislavy, kvôli tomu že mala opäť iba 28kg, dal jej ešte šancu pribrať aspoň 1kg do 2 týždňov. Odvtedy sa javí lepšie, vyzerá že sa snaží jesť, ale neviem či to nie je iba pretvárka.

Ak by to bolo opäť nevyhnutné, neviete niekto o nejakých kúpeloch, alebo stredisku zaoberajúcich sa anorexiou? Do Bratislavy na psychiatriu ju nechcem dať:(
Ďakujem!

ana_bella

Toto je strasne smutne, ja som si najskor myslela ze hovoris o anorexii v zmysle prilisna chudost, vela ludi sa totizto nevyzna a nevie ze podstava anorexie a bulime a inych ppp je v hlave. Ja som mala 14 ked to zacalo, teraz mam 17 a stale som v tom.. Moj problem je ze cim viac ludia chcu aby som prestala, tym viac ma bavi klamat a chudnut viac. Dcera je urcite pod tlakom, teda 10 rocna je naozaj skoro:( dufam ze sa vam to podari prekonat, nikomu neprajem roky dospievania naplnene strachom z jedla, zrdkadiel, vahy a samej seba..:(

mimi1

bella12:

Ďakujem Ti za rady aj povzbudzujúce slová! Myslím že máš vo veľa veciach pravdu. Rada by som vedela čo sa jej odohráva v hlave, bohužiaľ neviem... Ideme na ňu podľa toho čo si popísala, zatiaľ to nemá veľmi úspech. Ale treba v tom pokračovať a bude to dobré. Verím.

bella12

Treba sa vrátiť do obdobia, kedy sa to začalo - takže asi keď mala 6 rokov. Rozobrať, čo sa vtedy vo vašej rodine dialo a aký to mohlo mať vplyv na dcérku. Dieťa v takom veku je veľmi citlivé a zraniteľné a čo potrebuje najviac je cítiť, že je milované a je prioritou rodičov. Ich rozchod pociťuje ako stratu základnej životnej istoty a možno aj ako krivdu, či zradu. Možno sa naopak cíti vinná za váš rozchod a myslí si, že keby bola lepšia, poslušnejšia, tak by sa to nestalo. Že nebola dosť dobrá, milá, pekná, tak sa zamerala na seba a odmietaním jedla to chce napraviť, či sa potrestať. Ťažko povedať, čo sa jej odohráva v hlave. To, čo ju zranilo, zanechalo v nej nejaký odkaz (napr. som zlá, nezaslúžim si nič dobré, na mne nezáleží a pod.), podľa ktorého sa podvedome správa. Treba ho nájsť a "opraviť".

Neviem, aký máte vzájomný vzťah, ale bolo by dobré získať si v tejto veci jej dôveru. Viac sa jej venovať, tráviť spolu viac času, rozprávať sa o "babských" veciach, aby videla v Tebe skôr kamarátku ako mamu, ktorá ju napomína a hovorí, čo má alebo nemá robiť. Ak je skôr uzavretej povahy, s psychológom to bude ťažšie, ak k nemu nebude cítiť dôveru, ťažko sa mu otvorí.

Bez ohľadu na pôvod jej problému a jeho následky, najdôležitejšie, čo teraz potrebuje, je počuť, že je pekná, taká aká je, že je prijímaná presne taká aká je, že má veľa dobrých vlastností, ktoré sú cenené, že je šikovná a že si na ňu veľmi hrdá. Každý deň si nájsť čas na uvoľnený rozhovor bez výčitiek, chváliť, adresovať milujúce slová, objímať. Hovoriť úprimne zo srdca, opakovať stále dookola, nech tomu uverí a tým spochybní všetko negatívne, čo si o sebe myslí. Najlepším liekom je láska, ktorú treba prejavovať tak často, ako sa dá. Dieťa potrebuje cítiť, že je rodičmi akceptované, milované a obdivované.

mimi1

Ahojte vsetko je to pekne tieto rady...no prave dnes som kontaktovala jej psychiatra a ten povedal ze nemam robit paniku mame dojst v urcenom termine na kontrolu.Uznavam jej zivot nebol dvakrat ruzovi no vzdy som sa jej to snazila ulahcit.

lucinka ghj

ahoj chapem necakaj teda dalej ak tvoja dcerka odmieta aj pit terba cim skor konat pretoze ona je este velmi mlada jej organizmus bez výživz neprezije okamžite ju zoberte na liecenie ja viem že to jej psychike neprospeje ale neni ine riešenie som vystudovana psychologocka najprv jej nasadia terapiu a postupne budu patrat po tom preco vznikla alebo zcoho vznikla tato choroba pretoze tu vobec nejde o to aby bola chuda je to samotrestanie za nieco. a nemusi ist o chvílkovú zaležitosť mohlo sa stat niečo v jej živote ešte davnejšie co prepuklo takto. prosim necakaj zachran svoju dcerku ...