Prosim Vas o radu.Moja 18 rocna dcera mi vcera oznamila ze je tehotna s chlapcom chodi skoro rok viete si predstavit co sa vo mne odohralo.On ma tiez 18 rokov obydvaja este studuju dcera ma pred sebou este dva roky potom chcela ist este na vysku ak by ju zobrali a teraz toto.Na internete si pozera videa o interupcii a vidim ze sama nevie co robit a ja co som v zivote bola proti potratom som jej vravela nech ide lebo si dokazi zivot ja im pomoct neviem tiez mam dve operacie pred sebou.Bojim sa ze nebude raz moct mat babetko a mne to bude vycitat.Ale je velmi mlada zivot ma pred sebou viem ze to dieta za nic nemoze ale vidim ze sa rozhodla pre potrat lebo cakala ze chlapec bude inac reagovat a on s potratom hned suhlasil tak si myslim ze sa v nom sklamala lebo mi vravela ze keby on zabojoval neda si prec starsne mi je nanic milujem deti a teraz takto jej radim citim sa blbo
bezradna mama
ja nemám deti,aj ked som velmi chcela-a som zásadne proti potratu-teraz si dievča neuvedomuje čo by malo robiť,ale po tom všetkom može ľutovať čo urobila.Bud jej oporou a bud na nu stale milá,aj ked sa ti to nepáči.A,čo ak potom v neskoršom čase nebude moct mať deti?
stela, nedovol svojej dcere ist na potrat, evidentne na nu robi natlak aj jej partner a ked si jej tak poradila aj ty, tak nedostala v podstate inu moznost...
bud jej oporou a ked dieta nechce navrhni jej adopciu, lebo inak moze mat potom riadne psychicke problemy...
kazde tehotenstvo po interrupcii je uz rizikove, to vobec uz nie je o tom, ci to bolo skoro alebo neskoro...
ja som v takej situacii bola, vtedajsi partner na mna tlacil a na interrupcii som bola, mam z toho priserne psychiku v prdeli a aj napriek tomu, ze som nemala ziadne problemy a bolo to v 6tt, tak s manzelom sa nam teraz nedari pocat babatko a nevies si predstavit co to je za pocity, citim, ze to je moj trest, nechci aby tvoja dcera raz prezivala to iste, je to priserne...
kafik
asi máš svoju pravdu aj ty.prežila si si určite svoje a neviem ako to dopadlo v tvojom prípade.viem vychádzať iba zo seba a z vedšiny ludí.ja by som nezniesla pocit že som sa ho vzdala.ale ak to niekto iný spraví neodsudzujem ho za to asi nemá na výber alebo ktovie aké iné veci.život niekedy spôsobý veci že postavý človeka pred rozhodnutie a je donútený spraviť aj takú vec čo považoval predtým za zlé.vždy treba zvážiť prečo človek spraví to čo spraví.niekedy nie je na výber.
Jessulik, na stránke ktorú som tu hodila ponúkajú aj možnosť pobytu v azylovom centre pred pôrodom. Takže ak by sa kočka rozhodla pre utajený pôrod, nemusí byť okoliu na očiach. Viem, že v očiach ľudí je to presne tak, ako hovoríš - matka, čo ide na potrat je tá čo si vybrala svoju voľbu a matka, čo dieťa donosí a dá ho na adopciu je tá najhoršia na svete. Nechápem, prečo by ju malo trápiť svedomie? Veď dala dieťaťu život, rodičov, čo sa o deculo starajú a ľúbia ho. Nesebecká láska je podľa mňa to, keď dáš dieťaťu to čo potrebuje (rodičov a lásku) a nevyžaduješ aby to dieťa prijímalo len od teba. Lebo lásku môže prijímať od hocikoho. Aj od adoptívnych rodičov. Výčitky nad potratom sú podľa teba menšie? Viem aký je to pocit vzdávať sa svojho dieťaťa, tiež som bola pred takým rozhodnutím, lebo som nemohla pracovať a starať sa o malé dieťa (ale dopadlo to inak). A dieťa nepotrebuje MŇA k životu, potrebuje osobu, čo ho ľúbi.
no ak ti to pomoze aspon trosku, tak poznam jeden parik ktory takto neplanovane otehotnel-dievca malo 19 a chlapec len 17!!! bola to velka laska, dietatko si nechali a dnes maju dve krasne dcerky stavaju dom a su spolu uz 10 rokov. len som tym chcela napisat , ze nie vzdy to znamena pokazit si zivot aj ked to tak vyzera...dievca si urobilo vysku popri, ma krasnu rodinu a nelutuje asi nic.
nikdy by sme na adopciu nedali take nam ani nenapadlo to v zivote lebo aj ja som sama vychovala deti a nelutujem ze ich mam oni to vedia
no ved prave...
aluska1
viem o čom píšeš.máš pravdu.len keby človek dopredu vedel.ak si neponechá a bude mať potom problém otehotnieť tak bude lutovať a velmi ale ak si ponechá a olutuje maťerstvo v nezrelom veku tak nebude uvažovať o možnosťi čo keby som neskôr nemohla mať.je to ťažké.
jessulik to vsetko co pises je bohuzial pravda, ale uvedom si ze vela zien ma po jednom potrate problem otehotniet a niekotrym sa to uz v zivote nepodari
co ak uz nikdy nebude moct to dieta mat???ako sa s tym potom vyrovna?ze mohla ale nechcela, ale ked uz chce tak nemoze..aj toto sa stava a cim dalej tym viac
kafik
nič v zlom ale podla mňa z predchádzajúcich dvoch zlých riešení o čom sme sa tu bavili je toto tretie to najhoršie.veď si predstav ako spomínala mamička že to nechcú ešte povedať nikomu v rodine kým nie je isté či si ho ponechá.predstav si mladé dievča čo študuje.každý bude vidieť že je tehotná a potom sa toho dieťaťa len tak vzdá.nehnevaj sa ale až taký dobrí a chápaví ludia okolo nás nežijú.predstav si ako by sa na ňu pozerali.ako by ju odsudzovali a to už nehovoriac o svedomí čo by ju trápilo že niekde vo svete žije dieťa ktorého som sa vzdala lebo som bola zbabelá alebo nerozhodná. a ešte neviem či máš dieťa ale z vlastnej skúsenosti viem čo je to za pocit porodiť dieťa prvý ktát ho zazrieť.je to úžasný pocit.ťažko sa ho potom vzdáš.a ju by to v každom smere poznačilo. ja osobne by som toto riešenie nezvolila na jej mieste. vela párov nemôže mať deti a egzistuje aj táto možnosť ktorú spomínaš ale je asi skôr pre ženy ktoré si naplánujú aby niekomu pomohli a vynosili dieťa ale nie 18 ročné dievča ktoré otehotnelo náhodou.to by ju spoločnosť odsudzovala hádam až do smrti.bohužial žijeme medzi takýmito ludmi.
