Ahojte ani neviem ako začať... v roku 2006 som sa liečila z anorexie. Moja počiatočná váha 40,5 kg pri výške 176 cm. Napočudovanie som sa z tejto tŕnistej cesty rozhodla zostúpiť svojvoľne. Proste som ďalej nemohla. Prebdené noci, boľavé telo, pachuť strachu, smrť na jazyku a váha pod posteľou. Každý deň to isté váha, beh, práca, váha, beh.... zuby, kosti, vlasy... cena, ktorú som obetovala za kult vlastnej hmotnosti. Ale nakoniec som sa rozhodla. Vyhrala som boj... ale čo myslíte dokedy??? Po rokoch sa to vrátilo, anorexia nadobudla inú, rafinovanejšiu podobu. Nejem, namiesto toho pijem. Ukľudňujem nervy a poviem vám je to horšie ako "len" nejesť. Imunitný systém mám kompletne rozvrátený, myšlienky zblúdené a je mi zo seba na grc. Neviem ako ďalej, neviem prestať a byť proste zase raz normálna.... :-((
trpká príchuť jedla
tak to hej ste veľmi zlaté, ďakujem za reakcie. teraz mám opäť obdobie snaženia sa. Nepijem, jem viac, ale zase hodne cvičím. Trochu som ten chaos v hlave zažehnala. Ja viem, že je to stále také klamstvo, ale cítim,že som na lepšej ceste. Horšie to bude, keď príde nejaký nečakaný stres. Budem sa snažiť. Vážiť sa nevážim, to by ma úplne dorazilo, už viem, že s tým by som nedokázala bojovať. Predtým to bolo iba o tom, kde sa nachádza ta blbá čiarka na váhe. Tak sa budem snažiť. :-)
Ahojte. Som študentkou VŠ v BB, študujem psychológiu 3.ročník. Robím teraz bakalársku prácu a výskum zameraný na anorexiu a bulímiu. Avšak mám veľmi málo respondentiek, ktoré mi vyplnili dotazník, tak by som vás chcela veľmi pekne porposiť, či by ste mi s tým nepomohli. stačí napísať na môj mail: tatiana.palffyova@gmail.com a ja by somm vám poslala späť dotazník, ktorý môžete aj elektronicky vyplniť. Ale bohužiaľ, potrebujem to čo najskôr. ďakujem pekne. tatiana :)
Ahojte,chcem tu niečo napísať,no ale zatiaľ neviem čo.Baby nerobte.najväčší zabijak.Mám 14 rokov.Tiež som trpela ešte minulí rok.Jedna jediná vec ktorá ma zaujímala bola váha.Bola som u doktorky na kontrole.Tá mi zrazu pozrela 17 kg úbytok.No ale samozrejme povedala som že jem všetko.A aj mamina to potvrdila pretože si myslela že to tak je.Sestrička mi šla brať krv.Doktorka ma zatiaľ upozorňovala že musím pribrať.Keď sme od nej odchádzali tak na chodbe som odpadla.Keď som sa prebrala dávali mi vodu.Tá hanba a tá mamina sklesnutá tvár sklamania.pred 2 rokmi som pri výške 166 cm mala váhu 67kg.No zrazu u doktorky min. rok som vážila pri výške167cm 49.5 kg.Poslali ma ku inej doktorke na brucho. Našťastie už to nebolo treba.Dnes už jem normálne keď som hladná a to len vďaka mojej mamina ktorá mi bola a aj je oporou.Teraz vážim od52-55 kg už to nesledujem a ani nechcem.Chcem byť normálna.
Baby radím vám toto vám nepomôže.práve naopak.Začne sa zlí kolobeh:padanie vlasov,modré prsty,žltá koža.Radím vám len jedno,obráťte sa na toho komu najviac dôverujete.Dajte na mňa.
janapal- ak by si dodrziavala vsetko co mas.....asi tazko by ti uskodili.
Je to tvoje zle premyslanie o zivote a zivotnych hodnotach.
Zvalovat na niekoho ineho je lahke,ale pozriet sa aj na seba.....to uz nedokaze kazdy.
tak to máš pravdu, ale keď mne psychológovia viac poškodili, ako polepšili... o tom to je...
Ahoj janapal, ja Ťa úplne chápem, aj ja som mala anorexiu a keď som sa z nej dostala, prišla bulímia...nie je to také jednoduché sa z toho vylízať ako sa na prvý pohľad zdá...môže sa zdať, že sa z toho človek dostane, ale po rokoch sa to znenazdajky vráti, to je aj Tvoj prípad...čo Ti poradiť? Snáď len to, aby si aspoň pravidelne navštevovala nejakého psychológa a samozrejme v prvom rade aj psychiatra. Držím Ti palce:-)
