co by ste robili vy?

Telesne alebo aj mentálne postihnutí ľudia sú rovnocenní nám zdravým. Je to už v nás, že ich zvykneme podceňovať a aj keď si to nechceme priznať, považovať za menejcenných. Majú však takú istú dušu ako my a práve to je najdôležitejšie. A že sa budú trápiť a ich život nebude mať zmysel? Môžeme to my vôbec posúdiť? Nevyžaduje sa naopak od nás, aby sme im ten život čo najviac uľahčili a spríjemnili?

Zdenulka moja mamka bola na potrate a vobec nepreplakavala mesiace!
Tiez si myslim ze je lepsi sposob v tomto pripade volit interupciu. Ved inak riskujes svoj zivot, zivot este nenarodeneho dietata a buducnost svojho narodeneho dietata.
Mojej znamej teraz umrel postihnuty brat. Mal okolo 30. Cely zivot prelezal na lozku a matka sa on starala.Uz bola stara , nevladala a dali ho do ustavu.
Nemali s nim tolko trpezlivosti ako jeho mama ze ho krmila pomaly aj dve hodiny. V ustave to riesli tak ze mu davali jest cez trubicku do brucha. Chudol.. Ked za nim prisli, museli ho oni umyvat lebo bol spinavy , zanedbany , dokonca mal aj taku plesen na nohach ze mu padol necht..
Po nejaych 3 mesiacoch tam umrel.

zdenulka,dakujem za podporu:)

zvedava..jasne ja ta chapem,,viem ze to bolo a je tazke rozhodnutie..drzim ti vela zdravia a stastie ,,nech sa ti v zivote len dari..to zle dufam ze si si uz vycerpala..mozes napisat ako sa dari ak chces..

ano,ja uz som rozhodnuta,aj ked je to pre mna ako matku neskutocne tazke rozhodnutie a stalo to vela slz a bolesti,je to akoby ste mali vyberat medzi dvomi detmi:(
a zdenulka - bohuzial nasa medicina nedokaze zazraky,viem cim vsetkym som presla,pobyty v nemocnici po porode prveho dietatka,ten pocit ze nemozem byt s nim ale musim lezat v bolestiach a o dieta sa mi staraju ini,lebo ja ho nedokazem ani prebalit a nakrmit...to uz nechcem zazit.som rada ze teraz som vdaka liekom na tom aspon tak ze zvladam byt s mojim chrobacikom a nechcem riskovat ze o tu trochu stastia pridem.dufam ze sa da moja situacia aspon trosku pochopit a prajem vsetkym aby nikdy nemuseli byt na mojom mieste,vela zdravicka:)

zvedava ja si myslim ze dnes je medicina tak dopredu ze by sa dieta aj matka dala zachranit,/trosku odveci poviem,dnes uz vedia zachranit dieta ktore sa narodi v 5mesiaci s hmotnstou 300gramov/,a okrem toho dali by ste si prec babo ! a trpela by ste psychicky ze ste dieta vlasten dali prec,a vase prve dieta by bolo smutne keby ste preplakali cele mesiace..a noci hlavne..

zvedavaaa,myslím,že sama vieš a cítiš,ako sa rozhodneš,v tvojom prípade-máš už 1 dieťa a ak si dieťa necháš a pri pôrode sa nedaj bože stane niečo tebe,druhé dieťa postihnuté a ešte k tomu siroty?Je ťažké sa rozhodnúť pre interupciu a nechcem,aby si to vnímala tak,že ťa na ňu posielam,ale je to treba brať z viacerých hľadísk,ak to má ohroziť život matky a navyše máš dieťa,o ktoré sa treba starať,tak ja by som volila potrat,aj keď je to ťažké,ale v tomto prípade nie je na mieste ťa súdiť.

velmi pekne dakujem vsetkym ktori prispeli svojim nazorom.
Len mam este jednu otazocku pre tych ktori su striktne proti preruseniu tehotenstva : Ked ste pisali ze ste proti a aby si matka dieta nechala aj ked by bolo handicapovane, vobec ste nebrali do uvahy moznost ze aj matka ohrozuje svoj zivot,kedze bez liekov by sa jej stav rapidne zhorsil,mmozno by ani dieta nevynosila a v podstate castokrat ak je dietatko uz v maternici postihnute pride k spontannemu potratu...co by zas len ohrozilo matku v jej zlom zdravotnom stave.
A ak aj pri vsetkom stasti porodi,ale bude uplne na dne fyzickych sil a bude musiet stravit dlhy cas v nemocnici kto sa bude starat o jej dve deti?
Ja som tiez proti potratom,ale ak su indikovane zo zdravotnych dovodov asi treba obcas polavit zo svojich moralnych zasad.

katka- presne tak.

Inak som proti potratom, ak sa robia len tak, ze si niekto nedal pozor. Ale ak ide o zdravie dietata ci matky....