Som bez energie a smutná, lebo som príliš rozmýšľala

Som zdravá baba. Nemám veľa priateľov, ale mám nejakých. Predtým som myslela, že život je jednoduchý. Stačí sa obklopiť ľuďmi, založiť rodinu a čo najviac sa baviť a smiať. Mala som ideály a chcela robiť dobro a byť milá k ľuďom. Lenže často som nemala, čo robiť a začala som veľa rozmýšľať o živote a ľuďoch a šťastí. Bol týždeň kedy moje rozmýšľanie malo dopad na môj fyzický stav. Nechutlo mi, bolela ma hlava, bola som furt unavená, boleli ma ďasná, keď som si umývala zuby. Potom som prestala, ale teraz mám prázdniny a zas som začala. Najprv som čítala články z východnej filozofie, ale to nikam nevedie je to všetko abstraktné. A vôbec, že furt niečo čítam a hľadám je blbosť. Ale nejak sa neviem dostať späť. Proste som začala rozmýšľať napríklad prečo ma teší, že mám niekedy lepšie známky ako ostatní, prečo ma teší, keď mi niečo niekto pochváli. Nie je to divné, že nás to teší? Prečo ma tešilo, keď som niekoho potešila, povzbudila? Predtým ma to napĺňalo, ale teraz neviem. Alebo či existuje láska? Neidealizujeme si ju? Už som sa cítila zamilovaná, ale teraz o tom pochybujem. Bojím sa, že so mnou bude zle, ale neviem čo robiť. Neviem ani poriadne vyjadriť, čo sa odohrávalo v mojej hlave a neviem tu teraz všetko naraz napísať. Proste mám slabú psychiku, som hrozne ľahko ovplyvniteľná a teraz sa cítim stratená. Akoby hľadám bezpečie, ale ono vlastne neexistuje, ale ja ho potrebujem. Mám zdravie, nemám sociofóbiu, mám rodinu, mám pár kamošiek, nemáme finančné problémy a aj tak tu rozmýšľam nad životom jak blbá. Ľudia bojujú o život a ja robím toto. Potrebovala som sa len vyrozprávať a dúfam, že niekomu sa stalo podobné a bude mi vedieť poradiť.