Po rozchode mam taky problem ... Moj ex bool skvely clovek . Perfektne sme si rozumeli , obcas sme si dokonca v tej istej sekunde napisali sms, vedeli sme sa rozpravat hodiny , skutocne sme o sebe vedeli vsetko... Bolo to proste fajn . Nastali vsak okolnosti -ktore tu moc nechcem rozoberat a my uz spolu nie sme ... Pd vtedy ubehol takmer rok .. No ja nedokazem nadviazat novy vztah .. Kazdeho POROVNAM s nim ... On bol moja prva laska, on vo mne prebudil tie pocity ktore mnou zamavali ... Casto na tie chvile spominam . Bola som zvyknuta na jeho rodinu , priatelov a zrazu je to vsetko fuc.. Nie je od nas cize je takmer nulova sanca ze sa este niekedy budeme vidiet. Zvlastna situacia.. Neviem sa od toho odosobnit, hoci on je uz "zadany" .... No mne sa stale nepodarilo nasjt cloveka s ktorym by som si tak perfekte rozumela , pri ktorom by som sa citila tak uvolnene...
Ako bojovat proti tymto pocitom , proti tomuto bloku ??
Ked stale Porovnavam ... !
no toto sa stalo aj mne. a viem ako to velmi boli !
moj nazor uuuuplne s tebou suhlasim do poslednej bodky. Je to fakt velmi tazke... Ako sa hovori zivot je "zmena" a obcas tiie zmeny prichadzaju aj ked by sme ich ani velmi nechceli .Ale musime to tak brat ... Ze takto to jednoducho ma asi byt . Len je strasne tazke si znova zvykat na nieco nove ked ta valcuje smutok , bolest , spomienky....Zmatok v hlave z toho ze je to zrazu cele inak . ze si znova sama. Minule sa mi stala taka zvlastna situacia... Bolo uz vecer a ja som sa neponahlala domov. TAk som sa tulala mestom a isla som na miesto odkial je skvely vyhlad na celeee mesto aj na cestu ktora z neho vedie. Ako som tak tam sama po tme sedela ,sledovala tie svetla a auta... jedno za druhym, a uvedomila som si tu dlhuuu cestu ktora nas deli .. Vtedy som len tak ticho zasepkala... Chybas mi .. Stale mi chybas.. :"(( Bol to taky zvlastny silny moment pre mna.... neviem tu chvilu dost dobre opisat . Iba som tak rozmyslala.Potrebovala som sa asi vyplakat .........
Verim vsak,. ze moja laska na mna este niekde caka.Proste to tak musi byt
moj nazor uuuuplne s tebou suhlasim do poslednej bodky. Je to fakt velmi tazke... Ako sa hovori zivot je "zmena" a obcas tiie zmeny prichadzaju aj ked by sme ich ani velmi nechceli .Ale musime to tak brat ... Ze takto to jednoducho ma asi byt . Len je strasne tazke si znova zvykat na nieco nove ked ta valcuje smutok , bolest , spomienky....Zmatok v hlave z toho ze je to zrazu cele inak . ze si znova sama. Minule sa mi stala taka zvlastna situacia... Bolo uz vecer a ja som sa neponahlala domov. TAk som sa tulala mestom a isla som na miesto odkial je skvely vyhlad na celeee mesto aj na cestu ktora z neho vedie. Ako som tak tam sama po tme sedela ,sledovala tie svetla a auta... jedno za druhym, a uvedomila som si tu dlhuuu cestu ktora nas deli .. Vtedy som len tak ticho zasepkala... Chybas mi .. Stale mi chybas.. :"(( Bol to taky zvlastny silny moment pre mna.... neviem tu chvilu dost dobre opisat . Iba som tak rozmyslala.Potrebovala som sa asi vyplakat .........
Verim vsak,. ze moja laska na mna este niekde caka.Proste to tak musi byt
toto je hrozny udel prvych vaznych lasok.. drzim Ti uprimne prsty.
ani si neviem predstavit, ci by bolo lepsie alebo horsie, keby Ti bol blizsie a mohla by si ho vidiet napr. s inou. Mozno by Ta to preslo skor a mozno by si trpela este viac :( Tazko povedat, kazdy sme ina osobnost.. Drzkaj sa.
Ale predstav si, ze by ste sa strasne milovali a boli by ste nasilu od seba odluceni - napr. necakanou smrtou toho druheho.. tiez by si ho uz nikdy fyzicky nemala pri sebe, nemohla by si ho objat, mohla by si sa len vyplakat na hrobe a nic viac.. a keby si si potom zacala s niekym inym, mozno by si mala pocit vycitkov, ze to miesto navzdy patrilo jemu. Takto si mozes byt ista, ze ho mozes(ale nemusis, pokial nechces) plnohodnotne nahradit.. Len je tazke najst toho "praveho".. dnesna doba je vseobecne tazka na hladanie partnerov, ludia maju ine rebricky hodnot a pod., ina mentalita, aj ked neda sa povedat, ze prv, hoci si jednoduchsie narazili znamost, boli aj stastnejsi.. dnes je tiez jednoduche narazit si znamost na kazdom rohu aj tri, ale ci za to stoja,vsak..
Myslim, ze tu uz pisala jedna kocka, ze proste ostal v nej taky blok, ze napr. si nasla dalsieho priatela, ale nebola s nim schopna mat nic intimne, lebo to jej podvedomie stale povazovalo za neveru..
vela stastia a nezufaj, len skus vydrzat a ono sa Ti to vrati!
Este potrebujes vela casu. Nechaj si to pekne odboliet, ked treba, prebol si to znova a znova. nakoniec z toho vyjdes velmi obohatena.
Pozri, dobra sprava je, ze taky jedinec existuje. To znamena, ze niekde nedaleko pobehuje podobny. Je to furt lepsie, nez keby si hladala princa na bielom koni.
Porovnavat budes, to je ok. Kazdy ma nejake vyhody aj nevyhody.
toto sa mi tiez stavalo .. ale pootom to akosi same odislo .
shaula som rada ze vies ako mi je... Ze sa dokazes vzit do mojich pocitov pretoze to sama citis tiez . Hej je to tazke a velmi . Ten tvoj odsek o tom ublizeni jeden druhemu je presne aj moj pripad... Obcas by som neuveritelne rada chcela vratit cas.. Vratit tie nadherne chvile ked sme boli spolu . Aj mne ho X miest pripomina.. Dokonca ked pocujem 2 zname slovenske pesnicky tak mam az zimomriavky lebo citim tie chvile ked sme boli spolu... Aj minule som mala dve noci po sebe sialne zivy sen s nim ako sme sa rozpravali . A potom ked som sa rabo zobudila a uvedomila som si ze to bol len sen ... Su cchvile ked mi tak strasne chyba........... !!!! Doslova mi chyba jeho fyzicka pritomnost a to ze je odo mna daaleko ze sa to medzi nami definitivne nadobro a anveky skoncilo .. Je tazke zit bez niekoho koho mas stale tak strasne rad.. Viem ze pride iny, ze to chce len a len cas...... Viem aj to ze toto prezilo velmi vela ludi a ze by som si mala vazit to co mam .. Ale ako pises ty je to melancholia.. Z toho co bolo a co uz nikdy nebude.. A to boli . Clovek by sa rad spamatal , rad zabudol , rad sa netrapil.. No niekedy to proste nejde.
Verim vsak ze vsetko co sa v mojom zivote stalo sa stat malo .... Drz sa !!! ;)
ked bojujes s niecim co je sucastou teba, tak nevyhras nikdy...:) skus pouvazovat. Jasne, ze nenajdes kopiu tvojho ex. Ale ked si s niekym, tak sa nadychni, vydychni a skus si uzivat. Ved o nic nejde, ked ti nesadne jeden, najde sa druhy...a dalsi :)
Tvoj problem vlastne ani neexistuje.
Ja absolútne viem ako sa cítiš... akoby som sa teraz našla v tom, čo píšeš...
Ja som pol roka po rozchode a stále sa s tým neviem vyrovnať... ja síce s tým človekom stretávam, ale v niektorej chvíli mu mám chuť vykričať, že mi strašne ublížil, že ja som mu takisto ublížila a že som vživote tak nikoho nemilovala... ale to urobiť nemôžem...
často chodím na miesta, kde som s ním bola tie prvé razy, čo sme sa spoznávali, sedím tam na lavičke a pozerám a rozmýšľam akoby to bolo len predvčerom, čo som tam s ním bola.... sú to také utopistické, melancholické myšlienky... ale tak chutí trpkosť...
Chce to čas... to si hovorím...
ja sa citim presne takto isto..pol roka nie sme spolu..a ma už 4mesiace z toho inu..a ja sa s tym neviem zmieriť...idem sa zblazniť...ked vidim ostatnných chlapov stale a tento je iny ako on...nikto na neho nema ..pre mna..zial... dnes som si povedala ze už dosť..ale kym to uskutočním...prejde este velmi vela casu..a bolesti..dufam ze to raz bude fajn aj u teba...lebo takyto zivot..nestoji za nič..poznam to dobre..drzim palce.fakt moc :/
