panicka porucha - prosim!

ahojte vsetci..
niektori ste ma tu mozno zaregistrovali.. nepisem do svojej staro zalozenej temy, nakolko som si vsimla, ze do nej prispieva velmi malo ludi.. neviem ci je to nevhodnym nazvom alebo tu jednoducho nie su taki ludia, ktori by mi k tomu vedeli nieco napisat.. ok, je to jedno, teraz k problemu..
trpim panickou poruchou.. dlhe obdobie bolo super, ani najmensi problem.. potom som si zacala vsimat, ze opat je vo mne ten neustaly podvedomy stres, ze mi zacinaju robit problemy stresove situacie, ze to zacina byt horsie..
nebolo to az v takom zlom stave, ale aj tak som vyhladala psychoterapeutku.. tymto krokom som chcel dat jasne najavo, ze panicku poruchu porazim a radsej to skusim s odbornikom ako sama.. hoc mam o tom vela nastudovane, nie je to ono.. myslela som si, ze od prveho sedenia to pojde len a len k lepsiemu.. a pritom sa stal prave presny opak..
tento tyzden bol namahavy.. namahavy je slabe slovo.. bol nad moje sily, objavilo sa v nom milion situacii, pri ktorych mam nabeh na PP, nikdy som sa z tych situacii nevykrucala, schvalne som isla do nich, aby som ich porazila.. dali mi riadne zabrat, neprijemne pocity boli namieste hadam vzdy, ked mohli, k tomu zacali chodit hrozne myslienky, ze co ak sa z tohto bludneho kruhu nikdy nevystveram, co ak sa mi to bude vsetko zhorsovat a ja skoncim ako uplne blazon v zvieracej kazajke niekde v prostredi psychiatrie.. asi z tych situacii, nad ktorymi som musela tak intenzivne premyslat sa vykluli nove myslienky, ktore som sebou prinasali tento strach.. strach hadam zo vsetkeho, z toho ako budem takto fungovat, ci nebudem padat len hlbsie, strach zo seba, z buducnosti, z pritomnosti, uz len z toho, ze zijem, ale co ak pri tychto stavoch dlho nebudem.. potom bolo lepsie, drzala som sa, mala som dobru naladu.. do vcera..
vcera vecer som sa zacala citit strasne - ale hlavne fyzicky.. mala som dojem, ze mi exploduje hlava, bolel ma kazdy kusok tela, hrdlo, schytila som nadchu, nevedela som zdvihnut koncatiny, tak malatne som sa citila.. preto som dnes ostala doma, nemohla som sa v takomto stave ani len obliect a ist do skoly.. dneska je to vsak najhorsie.. k tymto fyzickym problemom sa mi pridruzili aj tie psychicke.. strasne mi busi srdce, ale naozaj strasne.. prave toto mi sposobuje zhorsenie celeho stavu.. NIJAKO sa neviem vnutorne ukludnit.. osobne si myslim, ze je to dosledok toho meganarocneho tyzdna, ktory sa tento tyzden konal.. spavala som par hodin denne, sla na maximum..
citim sa v podstate na dne svojich sil.. vsetko to na mna dolahlo, padlo, zrazu mam pocit, ze som stratila svetku nadej na uzdravenie - takto ako sa citim dnes som sa necitila uz nepamatam.. chcela by som ist na dalsiu psychoterapiu, chcem o tom hovorit, nechat si poradit, mam pocit ze sa zblaznim.. avsak v tomto stave je to momentalne nerealne, mam teplotu, zle sa citim, jednoducho sa to neda..
mam doma lexaurin - ten mi bol predpisany este velmi davno, tu u psychoterapeutky fungujem bez liekov, lebo vraj mam velky predpoklad na to, ze to zvladnem aj bez nich.. teraz mam vidinu toho ako sa dozivotne zviazem na lieky a budem fungovat ako uplne bezcitny clovek..
prosim vas, co mam robit?
mam siahnut po lieku? momentalne mam v sebe iba dva panadoly - ale to hlavne pre tu chripku, ktoru mam.. nechcem to ale! chcem sa nejako vnutorne upokojit, chcem zastavit to strasne busenie srdca, ktore mam, ale viem, ze inak ako vlastnym pricinenim to asi nepojde.. ked ja som momentalne taka slaba.. nezvladam nic, ani sa upokojit, skor naopak, stale sa niecim rozrusujem..
ste tu nejake bojovnicke proti PP? urcite poznate tieto stavy.. co vtedy robite a cim sa zarucene upokojite? mna nech boli vsetko co boli, fyzicku bolest som ochotna znasat, len nech neupadam v psychike.. z toho busenie mam pocit, ze sa raz zblaznim, stale cakam nato, kedy sa to srdce zastavi, tak dlho mi uz busi.. ja viem, ze vsetko toto su len priznaky toho co sa deje v mojej mysli a v mojom podvedomi, ale je velmi tazke nad tym mavnut rukou a fungovat.. staci, ked len sedim pri TV, snazim a mysliet na nieco krasne a zrazu v hrudi citim to triestenie a problemy sa nabaluju..
ok, uz koncim.. len som sa proste potrebovala vykecat a ked som musela zrusit to sedenie, urobila som tak tu.. vdaka vsetkym, ktori si ma precitali a chapu ma.. lebo obcas mam pocit, ze som blazon, ktoreho uz nikto nechape..
drzte sa vsetci, papa!!