ahojte vsetci..
niektori ste ma tu mozno zaregistrovali.. nepisem do svojej staro zalozenej temy, nakolko som si vsimla, ze do nej prispieva velmi malo ludi.. neviem ci je to nevhodnym nazvom alebo tu jednoducho nie su taki ludia, ktori by mi k tomu vedeli nieco napisat.. ok, je to jedno, teraz k problemu..
trpim panickou poruchou.. dlhe obdobie bolo super, ani najmensi problem.. potom som si zacala vsimat, ze opat je vo mne ten neustaly podvedomy stres, ze mi zacinaju robit problemy stresove situacie, ze to zacina byt horsie..
nebolo to az v takom zlom stave, ale aj tak som vyhladala psychoterapeutku.. tymto krokom som chcel dat jasne najavo, ze panicku poruchu porazim a radsej to skusim s odbornikom ako sama.. hoc mam o tom vela nastudovane, nie je to ono.. myslela som si, ze od prveho sedenia to pojde len a len k lepsiemu.. a pritom sa stal prave presny opak..
tento tyzden bol namahavy.. namahavy je slabe slovo.. bol nad moje sily, objavilo sa v nom milion situacii, pri ktorych mam nabeh na PP, nikdy som sa z tych situacii nevykrucala, schvalne som isla do nich, aby som ich porazila.. dali mi riadne zabrat, neprijemne pocity boli namieste hadam vzdy, ked mohli, k tomu zacali chodit hrozne myslienky, ze co ak sa z tohto bludneho kruhu nikdy nevystveram, co ak sa mi to bude vsetko zhorsovat a ja skoncim ako uplne blazon v zvieracej kazajke niekde v prostredi psychiatrie.. asi z tych situacii, nad ktorymi som musela tak intenzivne premyslat sa vykluli nove myslienky, ktore som sebou prinasali tento strach.. strach hadam zo vsetkeho, z toho ako budem takto fungovat, ci nebudem padat len hlbsie, strach zo seba, z buducnosti, z pritomnosti, uz len z toho, ze zijem, ale co ak pri tychto stavoch dlho nebudem.. potom bolo lepsie, drzala som sa, mala som dobru naladu.. do vcera..
vcera vecer som sa zacala citit strasne - ale hlavne fyzicky.. mala som dojem, ze mi exploduje hlava, bolel ma kazdy kusok tela, hrdlo, schytila som nadchu, nevedela som zdvihnut koncatiny, tak malatne som sa citila.. preto som dnes ostala doma, nemohla som sa v takomto stave ani len obliect a ist do skoly.. dneska je to vsak najhorsie.. k tymto fyzickym problemom sa mi pridruzili aj tie psychicke.. strasne mi busi srdce, ale naozaj strasne.. prave toto mi sposobuje zhorsenie celeho stavu.. NIJAKO sa neviem vnutorne ukludnit.. osobne si myslim, ze je to dosledok toho meganarocneho tyzdna, ktory sa tento tyzden konal.. spavala som par hodin denne, sla na maximum..
citim sa v podstate na dne svojich sil.. vsetko to na mna dolahlo, padlo, zrazu mam pocit, ze som stratila svetku nadej na uzdravenie - takto ako sa citim dnes som sa necitila uz nepamatam.. chcela by som ist na dalsiu psychoterapiu, chcem o tom hovorit, nechat si poradit, mam pocit ze sa zblaznim.. avsak v tomto stave je to momentalne nerealne, mam teplotu, zle sa citim, jednoducho sa to neda..
mam doma lexaurin - ten mi bol predpisany este velmi davno, tu u psychoterapeutky fungujem bez liekov, lebo vraj mam velky predpoklad na to, ze to zvladnem aj bez nich.. teraz mam vidinu toho ako sa dozivotne zviazem na lieky a budem fungovat ako uplne bezcitny clovek..
prosim vas, co mam robit?
mam siahnut po lieku? momentalne mam v sebe iba dva panadoly - ale to hlavne pre tu chripku, ktoru mam.. nechcem to ale! chcem sa nejako vnutorne upokojit, chcem zastavit to strasne busenie srdca, ktore mam, ale viem, ze inak ako vlastnym pricinenim to asi nepojde.. ked ja som momentalne taka slaba.. nezvladam nic, ani sa upokojit, skor naopak, stale sa niecim rozrusujem..
ste tu nejake bojovnicke proti PP? urcite poznate tieto stavy.. co vtedy robite a cim sa zarucene upokojite? mna nech boli vsetko co boli, fyzicku bolest som ochotna znasat, len nech neupadam v psychike.. z toho busenie mam pocit, ze sa raz zblaznim, stale cakam nato, kedy sa to srdce zastavi, tak dlho mi uz busi.. ja viem, ze vsetko toto su len priznaky toho co sa deje v mojej mysli a v mojom podvedomi, ale je velmi tazke nad tym mavnut rukou a fungovat.. staci, ked len sedim pri TV, snazim a mysliet na nieco krasne a zrazu v hrudi citim to triestenie a problemy sa nabaluju..
ok, uz koncim.. len som sa proste potrebovala vykecat a ked som musela zrusit to sedenie, urobila som tak tu.. vdaka vsetkym, ktori si ma precitali a chapu ma.. lebo obcas mam pocit, ze som blazon, ktoreho uz nikto nechape..
drzte sa vsetci, papa!!
panicka porucha - prosim!
ahojte všetci panikári.
melly, budes fungovat uplne normalne (len prve tyzdne mozes pocitovat rozne neziaduce ucinky, ale to prejde), to ze AD omamuju je hlupy predsudok, omamuju benzodiazepiny, nie AD.
Ahojte prosim vas ja sa chcem opytať nedávno som navštivila psychiatra, mám silne depresie dôsledkom stresu, predpisal mi tabletky, inak celkom slabe ale aj tak ja by som chcela vedieť či ovplyvia bežny život, nebudem po nich ja omámená??? budem ešte potom normálne existovať? prosím odpovedzte mi niekto...ďakujem
wladO, tu na fore su velmi zive temy "Uzkost" a "Depresia a panicka porucha", klikni tam, je nas tam s podobnymi problemami vela, radime a pomahame si navzajom, si vitany. :-)
Ahojte, vsetci co sem prispievate. Kedze som v danej problematike nasiel skoro vsetko co sa deje so mnou odhodlal som sa prispiet :) Prezivam presne to iste co usmev:) Kedze moje problemy pretrvavaju cca 4roky, skusil som uz asi vsetko. Prestriedal som 4 psychologov, raz som dokonca navstevoval aj psychiatra ale vsade mam len zle skusenosti. Co sa tyka tabliet, urcite ziadne neodporucam. Tvrdia, ze neucinkuju ako ibalgin, teda hned, avsak z vlastnej skusenosti mozem povedat ze efekt je ten isty no v dlhsom casovom rozmedzi. Vdaka liekom som ziskal nove veci, na zaklade ktorych uz nechodim ani k lekarom, pretoze sa bojim odberov, ihiel ... a samozrejme vsetkych liekov. Bojim sa dokonca zobrat aj vitamin ako napr. MagneB6 :( Co sa psychologov tyka, vsetci boli mili, prijemni, ustretovi ale podla mojho nazoru, clovek, ktory nikdy neprezil taketo pocity, ich nemoze vediet liecit. Vsetci sa snazia ma presvedcit, e nic sa nestane, vsetko je ok, nemam sa coho bat ... tlacili ma do roznych expozicii az som sa raz nad tym zamyslel a opytal som sa psychologicky: "Coho sa vy najviac bojite?" odpoved znela ze Hadov. Pokusil som sa jej vysvetlit, ze to co prezivam je porovnatelne s tym co by prezivala ona, kebyze jej teraz polozim na stol hada a cakal som ako zareaguje. Zial, reakcia nebola ziadna, ostala zamrazena a nevedela nic povedat. Dalsi psycholog mi v strede liecby oznamil, ze zial, vyprsali Vam kredity, poistovna Vam uz nemoze preplacat sedenia ... Len som sa pousmial a odisiel som. Podpobne zazitky mam aj s zostavajucimi lekarmi. Samozrejme, nic im nezazlievam, viem, ze ja som tvrdohlavy a najvacsi problem je vo mne. Velmi zavidim sjdhffadfhas jej pozitivne myslenie ako aj odhodlanie za co dostala to po com tuzim uz straaasne dlho :) velmi by mi pomohlo ak by ste sem prispeli nejake tipy, ako tazke pocity a situacie zvladnut. Velmi pekne Vam dakujem, uz len za prispevky ktore tu po Vas ostali
usmev:) Ahoj, urcite by som nesiehal po lieku , droge, alkohole a to je jedno po com ...vsetko su to drogy ktore mozu potlacit stavy ,ale neskor ich mozu prehlbyt...musis byt na seba menej prisna a aj ked je to v dnesnej dobe tazke ,mala by si robit len to co ti neublizuje a popripade sa zacvat venovat sportu ,naporiklad korculovaniu ,aby si nabrala sebavedomie
ahoj sjdhffadfhas!!:-)
ja iba tak skusam, ci sem este nahodou nechodis, lebo velmi rada by som s tebou pokecala a nemam na teba bohuzial ziadny kontakt..
tak ak by si sa tu nahodou niekedy zastavila, tak sa, prosim ta, ozvi!!:-) pripadne mi tu na seba nechaj svoj mail a ja sa ti ohlasim:-)
dakujem pekne!!:-)
ahoooj:)
nooo ja ta pridem pozriet sem-tam ze ako sa ti dari..a ak sa ti nebude neber to ako zlyhanie..ano?kazdy mame nieco..aa vies co ma este napadlo?ze nie len psychika ovplyvnuje telo ale aj naopak..a je fakt tazke navravat si ze ti nic nie je ked vidis ako ti ocividne nieco je s telom.nezabudni pit vodu ano?ja ta tu stale pridem pokontrolovat:)aa na to aby si mala pocit ze je telo ok fakt papaj zdravsie.na srdce je tusim dobre vsetko cervene.zober cviklu,mrkvu a chrumaj:)aj ked to je odporneee..ale skus dat telu nieco co asi velmi potrebuje.a to su prirodne produkty.ja prave idem poslat mamu do obchodu..sama nemozem lebo som si tak prechladila krize ze len lezat dokazem..to mam z toho ze som kratku bundu nosila:( Clovek vzdy urobi nejaku sprostost..jedno aky vek ma..dufam ze sa ti dari a ze mas pocit bezpecia:)
sjdhffadfhas:-)
velmi, velmi, velmi pekne Ti dakujem za vsetky prispevky, ktore si mi napisala!!!:-)
ani si nevies predstavit ako velmi ma to potesilo a hlavne povzbudilo..
vzdy, ked sa budem citit horsie, tak si toto budem POVINNE citat.. :-)
momentalne som uplne bez slov a sama neviem co ti mam k tomu napisat.. napada ma asi len velke DAKUJEM:-)
si strasne zlata a budem rada, ak si este niekedy napiseme:-)
ach jaj..musim ti este napisat:)som si precitala tvoje nizsie prispevky ze mas ten vysoky pulz.ty aj ked si v klude mysel mysli a mas tam zrejme strach..myslienky nezastavis.si v napati..pozri a este aj keby ze sa ti myslienky nedaju ukludnit.zriedit krv a znizit tlak sa da napr aj upravou stravy.su aj rozne stavy na to..vsetko sa da zvladnut.neexistuje nic na co by uz niekto nevynasiel riesenie.len treba hladat..alebo len tuzit po rieseni a ono to pride..ci uz vo forme prispevku od ludi..alebo v tv sa nieco dozvies..ked hladas tak si ako satelit a budes vsetko co sa tyka tvojej diagnozy do seba nasavat..a myslim si ze ty to robis.ak sa bojis smrti tak si najdi knihu..alebo na googli clanky o tom.ja stale googlujem:)ak su o niecom knihy..kupim si a citam.(aj ked viac chatujem v poslednej dobre ako citam )haha..net je proste droga:)nebojis sa konca sveta?.)ja strasne:))ale pokecam sludmi..a je mi akosi lepsie..bud castejsie s ludmi..hm?kamosmi..alebo ak nemas ..tak aspon na nete s ludmi co ti rozumeju..s tou PP je nas milion:)pricina vacsinou ta ista.ale je aj milion ludi co si ziju dalej a prekonali to.moja jedna znama si precitala knihu o smrti..od autora co bol klinicky mrtvy a prebral sa a uz sa neboji..na vsetko je vzdy riesenie.)a svet a tento zivot nikdy nebude bez problemov..jeden odide..pride iny..ale ta radost ked jeden problem zvladnes..je nadherny.-uvidis toto o par mesiacov tiez budes mat za sebou.tak ako ked si sa ucila chodit a 100krat si spadla na zadok..nakoniec si sa naucila chodit.len malokto si este uvedomime co vsetko sme dokazali v zivote..pochval sa za mnohe veci co urobis.povedz si ze si uzasna..kazdy den.pozri..zijes este.:)prezila si.co bude zajtra nechaj na zajtra..o to sa postaras neskor.dnes si povedz ze mas toho dost.a mysli len co budes dnes pekneho robit..:)alebo este lepsie..nemysli.najdi si nieco kde nemyslis:)umy riad.)ja mam radost lebo viem ze to zvladnes.ked som to ja dokazala..a mala som toto iste ked nie horsie.ja som sa uz naozaj videla mrtva..strasne ti drzim palce.sak inak by som ti nepisala tri dlhe clanky.)))a chod k tej psychologicke..alebo terapeutke..ale urcite neber lieky..ok??este nemusis!ty len nevies este ake schopnosti mas v sebe.neskor by si sa mohla ucit ako si zvysovat sebavedomie..odvahu..ale to bude asi az druhy krok.teraz si dories toto..a nezabudni pit vodu(ja zabudam a potom mam divne myslienky)takze..na tvoje zdravie:))
