Otcova mozgova prihoda.

Mali by ste ho ako rodina brávať na výlety, aby bol motivovaný s tým niečo robiť. To, že mu to budete vyčítať, u neho ešte viac umocní jeho správanie.

Tu po mozgovej príhode vám pomôže len GGW liečivá voda máme to odskúšané. Ak chcete niekomu pomôcť napíšte.

Jedna vec je aby mal človek čo najviac pohybu, ale treba brať do úvahy celkový stav a limity človeka po mozgovej príhode....Váš otec má skoro 60rokov, mal 2 mozgové príhody a denne chodí na 4hodiny do práce....Takže únava nie je u neho z toho že nič nerobí, on má pohybu dosť keďže je údržbár, tak v práci chodí a predpokladám že nechodí všade autom....Skôr predpokladám že únava je z toho že jednoducho nevládze....Po mozgovej príhode je únava normálna vec a treba ju akceptovať. On sám najlepšie vie koľko vládze. Netreba ho porovnávať so zdravým človekom alebo s tým čo zvládal pred porážkou....Žiadne dohováranie že len "leží pred telkou", sám si uvedomuje že nevládze toľko čo predtým a aj preto býva nervózny....Treba ho stimulovať skôr nenápadne napr,prosím ťa choď pre vnuka do škôlky a zober ho domov alebo prosím ťa nakúp cestou z roboty....ak necvičí, tak bežný pohyb ako chôdza ak zvládne tak bicykel....Ale treba si uvedomiť že už nikdy to nebude to čo predtým a byť vďačný že zvláda bežné veci. On na bežné veci vydá oveľa viac energie ako zdravý človek, u neho treba únavu akceptovať. Pohyb ano ale nesmie ho vyčerpať, vtedy už je zle. Mame vždy hovorili že cvičiť alebo chodiť vždy len po začiatok únavy, potom oddych a po oddýchnutí prechádzka, ale zase treba akceptovať únavu.

Nerozumiem prečo neprichádza do úvahy aby išiel so ženou do Tatier....ani tomu že nesmie chodiť na slnko...Ja mám teda mamu po ťažkej mozgovej príhode s trvalými následkami- chodí len s pomocou druhej osoby lebo nemá stabilitu, postihnutá reč, motorika. Chodíme von denne či prší, mrzne alebo sú horúčavy - samozrejme nie v čase obeda ale v lete sme celé dni v parku(chládok, šiltovka,pitný režim). Rovnako chodievame buď na kúpelné alebo kratšie relaxačné pobyty....Príde na iné myšlienky a nemá stále stereotyp. A máme to teda ťažšie kedže mama veľa neprejde chodíme s vozíkom. Dôležité je byť čo najviac vonku a hýbať sa a občas vypadnúť z domu aby človek nemal stále stereotyp. Treba ho ťahať von, či už na nákupy po obchodoch(nie autom, peši), potraviny sa kupujú skoro denne....ísť pozrieť rodinu, kamarátov....niekam si ísť posedieť, možno na pivko....inak psychika sa mení to je po mozgovej príhode normálne, ale väčšinou sú ľudia plačliví a precitlivení následky po mozgovej príhode sa môžu prejaviť aj po dlhšej dobe-aj niekoľkých rokoch, zabúdanie je tiež "normálne".

Nerozumiem prečo neprichádza do úvahy aby išiel so ženou do Tatier....ani tomu že nesmie chodiť na slnko...Ja mám teda mamu po ťažkej mozgovej príhode s trvalými následkami- chodí len s pomocou druhej osoby lebo nemá stabilitu, postihnutá reč, motorika. Chodíme von denne či prší, mrzne alebo sú horúčavy - samozrejme nie v čase obeda ale v lete sme celé dni v parku(chládok, šiltovka,pitný režim). Rovnako chodievame buď na kúpelné alebo kratšie relaxačné pobyty....Príde na iné myšlienky a nemá stále stereotyp. A máme to teda ťažšie kedže mama veľa neprejde chodíme s vozíkom. Dôležité je byť čo najviac vonku a hýbať sa a občas vypadnúť z domu aby človek nemal stále stereotyp. Treba ho ťahať von, či už na nákupy po obchodoch(nie autom, peši), potraviny sa kupujú skoro denne....ísť pozrieť rodinu, kamarátov....niekam si ísť posedieť, možno na pivko....inak psychika sa mení to je po mozgovej príhode normálne, ale väčšinou sú ľudia plačliví a precitlivení následky po mozgovej príhode sa môžu prejaviť aj po dlhšej dobe-aj niekoľkých rokoch, zabúdanie je tiež "normálne".

Človek sa cíti nepotrebný/opotrebovaný a psychika ide dole.
Hľadaj pod rovnomenným, pomoc po NCMP nájdeš.

....sadnite si s nim niekto ale proste iba jeden a medzi styrmi ocami mu to treba vysvetlit, ze z neho nikto krypla nerobi a ze by sa mal trosku hybat aj ked sa mu zda, ze uz nevladze, ze je to prave tym, ze nic nerobi. proste mu to normalne ludsky vysvetlit ale nie sposobom, ze ho hresite, ze nemoze stale lezat a podobne ale naopak hovorit, ze prechadzka by mu pomohla a podobne, nehovorit o tom co proste robi zle ale rovno o tom co by mohol robi aby sa mu polepsilo...

Neskúšali ste urýchliť liečbu? Kamoškin otec dostal taktiež mŕtvicu no lekár mu na zrýchlenie liečby odporučil produkt nuraid II. Písali o ňom aj tuto na zdraví: www.modrykonik.sk

zazrak

on svoje stravovanie určite nezmeni.. akurat zacal konzumovat viac ovocia a aj papayu jedava casto, nakolko ta pomaha riedit krv (ževraj).. on takto dokaze sa zatat a nejest na večer, od nejak 17h uz nejedava vobec. ale pred spanim sa nadopuje liekmi, ktore brat musi, (a je ich dost) a je po nich velmi otapeny, doslova spi uz po sediacky a pokial sa nenaje, nezaspi.. takze to, ze po 17h neje je uplne zbytočne.. lekara nenavstivy... radsej si sam vytrhne zub, ako ist k zubarovi... proste nikam ani za ten svet... ale tot vsetko by sa dalo vseliak prekonat, mamina, ta vie, ako na neho v tychto veciach.. najviac ma trapi ta jeho nalada, nic nerobenie, lezanie, chabnutie..... chcem mu pomoct dodat radost do zivota... nie zivot ako na smrtelnej posteli :(

asi to uz nezmenite,ibaze by ste zasli za jeho lekarom,ci by nebolo vhodne predpisat mu nejake ukludnujuce lieky