Neviem ale tento pocit mam strasne dlho.Najskor to bude depresiami tie mam takmer na denom poriadku.Nic ma uz nebavi nevidim nic pozitivne na tomto zivote.Nechapem ako ostatny ludia mozu mat radost zo zivota ja vidim vsetko cierno pesimisticky.Niekedy som v pohode a chytim taku tu chut do zivota lenze staci ze si spomeniem ako sa mam 90% casu a hned mi je slabo.Vdaka tomuto mam problem si vytvorit neaky poriadny vztah vlastne taky poriadny som mal iba jeden (no poriadny moc nebol( ta baba ma nechala asi po tyzdni.Neviem co dalej.Kazdy den mam chut odist s tohto sveta s vidinou ze na druhej strane bude nieco lepsie minimalne to nebude take zle ako tu.Nie veriaci niesom a mozete mat 1000argumentov pre vieru ale ja vam dam 2000 preco neverit.Ked som niekde v kolektive tak mam pocit ze cokolvek poviem tak poviem neaku piccovi*u aj ked to tak nie je a potom si to len spatne prehravam a citim sa u toho pekne mizerne hned s toho spadnem do depky ktoru mam aj cely den.Neviete co by pomohlo ja uz si vlastne mislim ze je normalne takto sa citit ten pocit uz mam mozno 5rokov.A to mam 16 :(. Neviete neako pomoct ale pozor psycholog ani pychiater neprichadza do uvahy,Tu ludia maju tolko predsudkov ze by som si ten moj pekny stav len zhorsil.
Zivot jedno velke utrpenie ?
počúvaj,to čo povieš,nie je v žiadnom prípade pi....,patrí to k tvojmu veku,tak ako bolo povedané ,všetko krásne ta len čaká,nikam neponáhlaj a nič nesil,ber život tak ako prichádza,nauč sa ho žit
p.s.tvoj príbeh mi pripomenul kolegu ,ale ten už má bohužial 30 rokov,tak hlavu hore!!!!!
pozri sa do zrkadla a povedz si ze si uzasny,zabavny,optimisticky a svet caka na teba kym ho dobijes!ver si!mysli pozitivne a maj sny...odporucam precitat nejake tie knihy typu Osho a podobne :)
cawko. Ja mam tiež 16 a mal som také isté pocity doteraz... Ja som na tom horšie.. Ja som od mala bol sám a teraz v 15-stke som si nasiel kamosov a podobne.. vsetko co poviem si myslim ze je hovadina.. Ale teraz v 16 uz to take nie je.. proste musis si najst ludi, ktory ta pochopia a mozes im vsetko povedat a budú ťa chcieť zmeniť [ako mňa. zavolali ma do partie a potom ma naučili kopu veci vdaka ktorym som kto som.]. mne to pomohlo. ale keď už to inak nepôjde tak druhá cesta je plač. ako vážne. musím uznať, plač je asi tá najlepšia vec ktorú poznám na "zlepšenie nálady" keď nič iné nie je.. ja som to takto praktikoval polroka.. a vždy keď som sa vyplakal tak mi bolo lepśie aj keď je lepšie to hovoriť nejakému človekovi ktorý ťa chápe a podporí :)
držím palce a nech ti čoskoro prejde tá depresia .. poznám to a viem ako sa cítiš ale to prejde časom ;)
A ty mas len 16 menej ako moja dcera ved zivot mas pred sebou boze este raz mat tie tvoje roky
Ja mam 42 a tiez take pocity ako mas ty.Prave teraz mi partner vycital ze ked pridem z roboty kde tazko robim podotykam len vzdycham on je cele dni doma pozera hole baby a ja mu idem na nervy.Uz niekedy nemam chut zit.Vychovala som sama dve deti nikdy som nebola neverna bola som vzorna manzelka mama a on mi povie ze ja sa mam pozriet do zrkaqdla ktora sa stara o domacnost o vsetko nechce sa mi zit som psychicky na dne
