Strata životnej energie

Príspevok v téme: Strata životnej energie
dolores.h.

Ahojte.

Mala som 23 rokov, keď mi zomrel priateľ, bolo to v čase krátko pred našou svadbou. Bol to obrovský šok, z ktorého som sa spamätávala veľmi dlho a veľmi ťažko.
Niekoľko mesiacov po jeho smrti mi diagnostikovali rakovinu, čo bol ďalší šok a následná terapia nebola zrovna prechádzka ružovou záhradou. Bolo to pre mňa nesmierne náročné obdobie, plné smútku, plaču a bolesti a hlavne absolútneho sklamania zo života.
Do istej miery som sa spamätala, žijem ďalej, lebo mi ani nič iné neostáva, ale cítim, že niečo vo mne nie je v poriadku, nemám vôbec chuť pokračovať ďalej, chýba mi akákoľvek životná energia. Nič ma nebaví a nič mi nerobí radosť. Neviem sa tešiť, neviem sa smiať, neviem plakať, akoby som mala v sebe nejaký blok. Necítim nič, len obrovskú únavu a absolútne žiadnu energiu.
A tak hľadám radu, pomoc, ako prekonať túto obrovskú nechuť k životu, oživiť zablokované emócie a znovu naštartovať životnú energiu.

bella12

Dolores,
ak to sama nebudes chciet, ani psychologovi sa to nepodari. Je prirodzene, ze sa branis znovu vstupit do tych zranujucich situacii a znovu ich prezit. Ale ak ostanes na povrchu a nepojdes do hlbky, v ktorej su skryte Tvoje zranene emocie, nepohnes sa dalej. Pravdaze, nesmies nic unahlit ani sa silit, ten psycholog by Ti mohol pomoct zistit, ci si pripravena "pustit sa do boja" a usmernovat ho.

dolores.h.

Dakujem vam za rady...
Ja vidim problem hlavne v tom, ze tie negativne zazitky boli tak silne a sokujuce, ze uplne rozhadzali moju psychiku. Podobne ako zemetrasenie.
A kedze sa ta bolest a smutok nikdy poriadne nedostali von, ulozili sa niekde v tele, v bunkach a ovladli, ochromili ich. A preto nemam silu dalej zit.
Neviem, ci nejaky psycholog by dokazal tento proces znova nastartovat...

bleee

dolores.h. neviem, ci to tu niekto pisal, necitala som vsetky prispevky, ale to, co popisujes, su stavy depresie. Prezila si toho strasne vela, vela aj na dvoch ludi, nielen na jedneho. Vynalozila si plno usilia, aby si to vsetko prekonala, avsak bolest kdesi vo vnutri ostala. A prejavuje sa stratou energie, chuti zit, unavou, ciernymi myslienkami...depresiou. Momentalne si uz asi v stave, ked uz sama sebe nevies pomoct, preto tu vlastne aj pises. Niesom si ista, ci podpora nas vsetkych prispievatelov k tvojej teme bude stacit. Tvoj problem je na dlhodobu psychoterapiu u skuseneho psychoterapeuta....

Pac

Ahoj dolores.h.
Mam 19 rokov. Moj zivot tiez nebol ruzova zahrada uz od mojich 15. Vtedy som zistila co je to skutocny zivot. "Strata zivotnej energie" presne viem o com hovoris. Zazila som si toho dost na moj vek. Mam skusenosti aj s rakovinou aj so stratov milovanych ludi plus so stratou rodiny.

Castokrat som citala fora pisala si o tom. Nempomohli mi ziadne lieky iba moja tvrdohlavost. Viem nie je to ta najlepsia rada ale aspon budes vediet ze iny existuju kt.sa s toho dostali.

TY si musis uvedomit ze to nie je koniec. Vzdy boli su aj budu zle casy. Vzdy ked si na to spomieniem si hovorim ze " nikdy nie je tak zle aby nemohlo byt horsie"

Gerbil

V podobnych situaciach je vhodne pochopit podstatu zivota a utrpenia, ktorym si musime prejst. Niektori siahaju po nabozenstve, ini si dokazu silu nacerpat podvedome aj bez nejakej zjavnej opory. Okrem toho tu je vsak ista studnica informacii, ktore nas ucia vysporiadat sa so vsetkymi problemami, ktore sa v nasich zivotoch vyskytnu. Ak mas zaujem preniknut do tychto informacii, skus si pre zaciatok precitat:
www.milanport.sk

Prajem Ti vela sily, odhodlania a viery.

darika

dolores
ty este stale smutis za priatelom,ktory tu uz nie je?Zmierila si sa s tym uz?Dokazala si mu povedat to posledne zbohom s tym,ze ides dalej?Ja si myslim,ze to,co teba nechce pustit dalej,co ti nedovoli ist,je on.Ako si na tom?