Dobry den, Mojim najvacsim problemom je ze necitim istotu a ztoho vyplivaju aj istatne problemy ...proste mam rodinu a aj zopar kamaratov , ale pocitovo necitim istotu , mam tendenciu vzdy sa podriadovat inym proste mmam pocit ze ked nieco spravim tak ako to cchem ja tak ma neprijmu citim sa menej cena nepotreba atd preto sa snizim robit veci tak ako su podla inych "spravne" je tu este niekto taky ? ja by som to strasne chcela zmenit , cchela by som byt naozaj sama sebou a aby ma mali ludia taku radi ...vie mi niekto nejako poradit ?
Istota
malicka12
jajka001_
bella má pravdu, múdro vraví
bella12
Je to tazke ... Aj ja som sa dlho snazila spravat tak, aby som bola s kazdym zadobre a neuvedomovala som si, ze to robim za tu cenu, ze potlacam svoje skutocne pocity, myslienky, zelania a stale sa prisposobujem inym. Zaroven to bola pre mna aj ta jednoduchsia cesta, kedze vzhladom na svoju tichu povahu bolo pre mna vyhodnejsie "nevycnievat z radu". Tato moja strategia viedla az k tomu, ze som sa bala a aj hanbila vyjadrit pred inymi svoje myslienky a nazory, rozpravat o tom, co ma v skutocnosti bavi, kedze by som bola ako introvert nepochopena pripadne aj vysmiata. Ked nad tym spatne uvazujem, vlastne som sa ukryvala, skryvala som pred inymi to, aka som v skutocnosti v strachu, ze ma neprijmu - velmi som sa bala odmietnutia a rovnako som mala pocit, ze to ani nikoho nezaujima. Skryvala som sa pred inymi, lebo by ma odmietli, a kvoli tomu som odmietala seba. Nebolo to spravne a zistila som to dost neskoro. Jednak nie je mozne, aby clovek vyhovel svojim spravanim kazdemu na svete, aj keby sa akokolvek snazil a jednak takyto clovek by bol nakoniec tiez odmietnuty ako ten, ktory sa "kyve tak, ako vietor zaveje". Nebola by si s tymto vysledkom spokojna a islo by to na ukor Tvojej sebaucty. Tadialto cesta nevedie.
Jedinym riesenim je respektovat inych a respektovat aj seba. Prijat sa, prijat svoju povahu, pocity, prijat to, ze sa nemozes zapacit kazdemu, jednoducho to nejde. Kazdy je jedinecny a vynimocny - original, nikdy predtym v minulosti, ani nikdy potom v buducnosti nebude niekto rovnaky ako Ty. Nebat sa prejavit sa, ked je treba. Bude to vsak vyzadovat vytrvalu pracu na sebe, mozno aj s pomocou psychologa.
Uvedomujem si, ake bolo pre mna obdobie dospievania narocne, takze viem, ze to nemas jednoduche. Neviem, ci by som mala sil "bojovat za seba", keby som toto vedela, ked som mala 17. Skus nad tym porozmyslat, aby si potom, ked budes starsia, nakoniec nelutovala a neobvinovala sa, ze si si svojim podcenovanim sama ublizovala.
malicka12
17
bella12
Malicka, kolko mas rokov?
