Dobry den, Mojim najvacsim problemom je ze necitim istotu a ztoho vyplivaju aj istatne problemy ...proste mam rodinu a aj zopar kamaratov , ale pocitovo necitim istotu , mam tendenciu vzdy sa podriadovat inym proste mmam pocit ze ked nieco spravim tak ako to cchem ja tak ma neprijmu citim sa menej cena nepotreba atd preto sa snizim robit veci tak ako su podla inych "spravne" je tu este niekto taky ? ja by som to strasne chcela zmenit , cchela by som byt naozaj sama sebou a aby ma mali ludia taku radi ...vie mi niekto nejako poradit ?
Istota
Proste niekoho kto mi bude davat istotu ze niesom zbytocna, ze je niekto pre koho som dolezita, co by mi davalo nejaky zmysel zivota...
Dakujem , velmi pekne za rady a pomoc. Tu knizku si urcite precitam. A pokusim sa rozmyslat trosku inak a nenamyslat si zle veci. Ono vacsina ludi mi vravi ze mi chyba laska , je aj to mozne , ale ja by som chcela len nejaku tu osobku ktora by mi rozumela mohla by som chodit von rozpravat sa atd . Snad sa taka alebo taky najde. Len nejak mi to z ludmi zatial nevychadza , neviem preco ...nad tym rozmyslam dost vela
Vidim, ze si to v detstve nemala lahke a mohlo to mat na Teba vplyv - aj to, ak si citila pre svoju postavu komplexy. Len si prosim nemysli o sebe to, co si myslis, ze si myslia (negativne) o Tebe ini - dobre to znie :) , jednak to nemozes 100% vediet a jednak ich hodnotenie Tvojej osoby nemoze byt objektivne, kedze ani oni do Teba nevidia a nemozu Ta dokonale poznat.
Kniha, ktoru som spominala, sa vola Ocarujuca a napisali ju John a Stasi Eldredge. Mne sa velmi pacila a *pozdvihla* moje sebavedomie, verim, ze povzbudi aj Teba. Aj ked nemas nikoho, kto by Ti povedal, aka si pre neho dolezita, je tu este Niekto, ktoreho nazor je najdolezitejsi. A co sa tyka priatelov, prajem Ti, aby si co najskor stretla nejaku spriaznenu dusu, s ktorou by si si dobre rozumela a nemusela riesit problem, co si mozes alebo nemozes dovolit urobit.
a este som chcela napisat ze mi to zostalo asi z detstva to ze neviem nadvazovat vztahy bola som vzdy tucne dieta, teraz som uz trosku schudla ale nieje to boh vie co. A bolo to tazke ...Neviem ako to riesit
Prave ze ona nebola taka ked som ju spoznala , len sa zmenila. Pokusala som si hladat ine kamaratky ale nenasla som nikoho takeho kto je taky ako ja kto ma podobne zaujmi atd. V skole je to vpohode tam s niektorymi spoluziakmi pokecat a podobne ale keed pridem domov tak to je uz katastrofa... Niesom si ista ale asi viem preco to je. Totiz moji rodicia nemali dobry vztah , ked som bola mala stale sa hadali a my s maminou sme sa stale stahovali, byu dmse byvali u starkej alebo doma. A tak som sa zacala kamaratit sniekym ale sme sa odstaahovali tam taktiez a ked som sa vratila ty kamarati zabudli. A preto som sa uzavrela do seba.
Zlepsilo sa to ked sme byvali v bytovke v meste mala som tam kamaratov chodila von . Ale potom otec rozhodol ze ideme na dedinu k starkej.Tam sa to zacalo ale nebolo to take zle lebo som to brala tak ze som kazdemu pomahala a to mi robilo dobre pomahala som riesit vztahy problemy atd. mala som 2 rocny vztah a zopar kamaratov ktorym som pomahala. Potom som zistila ze ked ja potrebujem pomoc nikto tu nieje, rozisla som sa s priatelom a potrebovala som pomoc a nikto tu pre mna nebol ztych ktorym som pomahala ...a vtedy sa to cele zacalo. A ono ja strasne tazko nadvezujem vztahy neviem preco , obdivujem ludi ktory sa tak lahko kamaratia.
Inak velmi rada citam a som aj veriaca, tak by si mi prosim mohla poradit tu knizku . Dakujem
... a ten strach, ze zostanes sama, ten preziva asi kazda zena - a to hlavne vo vztahu k muzom. Tento Tvoj strach Ta velmi ovplyvnuje a si kvoli az prilis *vydieratelna*. Ak by si bola veriaca, odporucila by som Ti jednu knihu, ktora by Ta hadam povzbudila.
Ja som sa naopak panovacnym typom vyhybala, pretoze som s nimi nevedela bojovat a nemala som sancu vyhrat, a preto som pri nich pocitovala este vacsi pocit menejcennosti. Skor som mala tichsie kamaratky, s ktorymi som si viac rozumela. Nemas v triede alebo okoli niekoho Tebe viac podobneho? Nemusis sa prestat kamaratit s nou, ale nadviaz nove kontakty a mozno zistis, ze ine dievcata budu na Teba reagovat inak, daju Ti viac priestoru a budes sa citit slobodnejsie.
Cele je to vsak o Tvojom vztahu k sebe samej. Popremyslaj: Preco sa citis nepotrebna a menejcenna a preco si myslis, ze ini su potrebnejsi a viac ako Ty? Preco im pripisujes velky vyznam a sebe maly alebo ziadny? Citila si sa takto od detstva alebo az po nejakej pre Teba zranujucej udalosti, ked Ta niekto odmietol? Ak ano, tam treba zacat a rozobrat to. Ak nemas negativnu skusenost, preco sa bojis dopredu? Najhorsi strach je ten z ocakavania, ktore sa ani nemusi naplnit.
Zacni sa mat rada - ak neprijmes seba, ako chces, aby Ta prijali ini? Nepodcenuj sa, nemas dovod. A nie je pravda, ze si nepotrebna. Tym, ze sa stale trapis sa pre tento problem mozno nevidis inych, ktorym by si prave Ty vedela pomoct. Mozno to je riesenie pre Teba, vsimat si tych, ktori su na tom horsie ako Ty a ponuknut im pomoc, hoc len nepatrnu. Uvidis, aky z toho budes mat dobry pocit a ti, ktori prijmu Tvoju pomoc, vlastne prijmu aj Teba.
Ved prave ze moja najlepsia kamaratka je taka panovacna, ze ked niekto spravi nieco inak tak sa nahneva. Proste sa bojim ze zostanem sama . Skusala ale aj tak sa nemozem zbavit toho pocitu a neviem preco
A vyskusala si to uz aspon raz - urobit nieco podla seba? Ak nie, tak to skus, mozno to, coho sa tak velmi bojis sa nestane. Ak su Tvojimi skutocnymi kamaratmi, nebudu mat problem prijat Tvoje spravanie. Ved priatelstvo nie je o tom, ze jeden sa stale podriaduje druhemu, ide o rovnocenny vztah.
Bella dakujem za radu velmi si ju cenim . Ty si na to kedy prisla ? Akoze ja sa nebojim vyjadrit svoj nazor ja ho vyjadrim . Len ja mam neskutocny strach ztoho ze moji blizky kamarati ma opustia lebo spravim nieco podla seba , tiez som skor introvert a strasne tazko nadvezujem kontakt ... som uz paranoidna ale mam take chvilky ze napriklad mi niekto nezdvihne telefon ( mozno len preto ze je v kupelni napr) ale jahned zacnem rozmyslat ci som nespravila nieco zle ...a viem ze je to nespravne ze by som mala byt sama sebou a ctit si inych a tych ktory ma len vyuzivaju si nevsimat ale strasne sa bojim samoty a neviem to njako prekonat vseliako som sa uz snazila ...preto som napisala sem ci stym niekto nema skusenosti lebo sa kvoli tomu aj stresujem a ztoho mam uz zaludocne nervy a ja to proste uz nechcem dalej zazivat