Bez citov

Príspevok v téme: Bez citov
flipso

Čítal som tu tému že niekto sa riadi len citmi. A chcel by som sa spýtať čo si myslíte o človeku ktorý sa riadi len rozumom? Nemá nikoho rád,nikoho neznáša.Len proste sú ľudia čo mu vyhovujú a čo nie.Nemá niekoho problém poslať niekam aj keď druhý ho považuje za priateľa a nerobí to len preto, že nemá na to dôvod a má zásady.A takisto dokáže byť priateľom niekomu s kým sa zvyčajne ani nerozpráva.Dokázal by zmeniť svoje chovanie voči ostatným zo dňa na deň. Dá sa povedať, že nič mu nerobí problémy a všetko robí niekto by povedal z vypočítavosti,ale dotyčný má zásady,čo sľúbi neporuší a snaží sa to plniť...čo myslíte?

fgf

Taka hlaska pre ilustraciu: "Dokážem človeka rozštvrtiť, zahladiť všetky stopy a ešte stihnúť správy o pol ôsmej, ale keď je moja priateľka smutná, neviem, čo jej mám povedať" :D

fgf

No ten serial je o seriovom vrahovi, ale je to tak spravene, ze s nim clovek sympatizuje no a okrem ineho je citovo indiferentny(vdaka traume) a snazi sa zapadnut do spolocnosti, nosi masku normalnosti, aby nezistili o jeho "hobby" ale postupne sa unho vyvinu aj prve city a zacne sa menit na normalnejsieho cloveka.

Jednoducho najlepsi serial, aky som kedy videl a aky kedy uvidim :)

flipso

Čo ma skutočne baví je asi študovať a rozširovať si obzory vo všetkých smeroch.Zo zvieratami je to tak, že poviem že nejaký pes je pekný ale aby som mal k nemu vzťah to asi nie.Aspoň zatiaľ.
Čo sa týka osobného života.Mám dievča myslím že ma skutočne ľúbi, možno i niečo také ako píše standy. Len ja ju citovo nevydieram a ani jej nijako neubližujem myslím. Jediný problém je v tom že sa správam len tak ako si myslím že by som sa mal správať. Tak preto možno ja do toho vzťahu dávam viac. A tak je to asi vo všetkom. Preto nikto odo mňa nečakal nejaký výbuch hnevu,či nejaké precitlivené záchvaty. Toto beriem ale ako výhodu,ak ma niekto provokuje alebo ja niekoho naštvem a on začne nadávať ja sa mu jednoducho usmievam do očí. Aspoň že mám lepšie stavanú postavu a ešte som neschytal...Ale aj mi to prekáža čo sa týka vzťahu aj s mojím dievčaťom.Do kedy to takto bude fungovať to neviem.Ak sa bavíme o vážnych veciach predstavách do budúcna tak ja si svoju predstavujem aj s ňou, aj bez nej a nevyvolá to vo mne žiadne pocity.Ak sa ona na mňa naštve alebo povie niečo pekné to ťažko na to reagujem. A v poslednej dobe ak sa s niekym hádam len by som "prikladal do ohňa" len aby som si utvrdil svoj názor a nemám zábrany povedať nič nech druhý reaguje akokoľvek. Len pár krát som čosi také spravil poväčšine som radšej zmĺkol,ale i to neviem či bolo správne či som predsa len nemal presadzovať svoj názor...