chcem zomrieť,môj muž ma už dostal na úplné dno mojich psychických síl...pripadám si ako troska,ktorá sa nevie sama o seba postarať,máme dve deti,on pije,hrá automaty,pohádal sa aj s mojimi rodičmi,je toho strašne veľa,bojím sa ho...bojím sa od neho odísť,bojím sa,že ublíži deťom potom...a preto cítim totálnu beznádej,buď s ním ostanem,čo bude neskutočné utrpenie alebo čo?neviem čo mám robiť...len tak zvyknem sedieť a rozmýšľam,že si siahnem na život,ale nechcem ublížiť deťom,rodičom...tak som rozmýšľala,že pôjdem sama na psychiatriu,nech so mnou niečo robia,bojím sa,že sa mi to naozaj podarí,ale bolo by to pre mňa také vykúpenie...takúto beznádej som nikdy v živote nezažila,sama neviem,čo robím,viem,že je to hlúposť..ale ako?ako to mám potom vyriešiť?bojím sa,že nám všetkým ublíži,ak odídem..a preto zase vidím len jedno východisko,smrť...asi sa opijem a potom mi to už bude jedno,nemôžem takto ďalej žiť...teraz musím končiť,ale ak mi sem niekto prispeje,zajtra si to prečítam...
chcem zomrieť
ďakujem Vám všetkým za Vaše príspevky,už som sa rozhodla,dnes odídem z domu,ale tak,aby si myslel,že idem iba do obchodu,inak by ma nepustil...a potom mu zavolám,že ako som sa rozhodla..len dúfam,že si to neodnesú deti,ale keby sa vyhrážal,zavolám políciu,je mi to jedno,už som mala toľko príležitostí,keď robil bordel,ale nikdy som to neurobila,no už mám toho dosť...pôjdem,vyspovedám sa psychiatričke,možno mi pomôže,nájdem si prácu,pretože som nezamestnaná,možno aj preto so mnou jedná ak s vecou...a začnem nový život,ak sa mi to podarí...pôjdem aj upratovať,urobím každú robotu,len nech mám z čoho žiť...a možno naozaj raz zistím,že som urobila dobre a samozrejme,požiadam čím skôr o rozvod...síce narobil nám kopu dlžôb s pôžičkami,ale som ochotná platiť to s ním napoly,len nech mám pokoj...ešte raz Vám všetkým veľmi ďakujem
ahoj zufalka
toto co prezivas mala moja matka s otcom, tak sa viem vzit do tvojej situacie. a dopadli sme tak, ze od nas na koniec odisiel a mali sme klud. ja som sa s nim nerozpravala 10 rokov a az ked som otehotnela sme sa zacali rozpravat, lebo sa zmenil 2xmal infarkt, operaciu srdca a az potom vsetkom sa uvedomil. sme na tom tak, ze on ma svoj zivot s priatelkou a mama je stale sama, lebo sa bala uz niekoho najst, ale je spokojna. tak nechapem preco by si si mala ublizit? da sa to riesit aj inak. dufam, ze ti moj pribeh trochu pomoze.
zufalllka - ria nacrtla jednu moznost, ktora moze ale aj nemusi v pripade tvojho muza fungovat. Niektori sa zmenit nedaju. Ria mala stastie.
Kazdopadne k tomu psychologovi ist doporucujem, pomoze ti po psychickej stranke ziskat silu na to, aby si sa postavila problemu celom. Niet miesta na slabost, spoliehaju sa na Teba tvoje deti a to najhorsie, co by si mohla pre ne urobit, je umriet a nechat ich napospas jemu. Ty musis teraz zabojovat a dotiahnut ten problem do vitazneho konca - aj ked to moze znamenat neodvolatelne rozhodnutie odist. Zbalit sa a vypadnut.
Kopec ludi to dokazalo, vzalo najnutnejsie veci, a zo dna na den zmizli. A zacali zivot doslova od nuly niekde uplne inde. Je kriza, pracu najst bude rozhodne tazke, ale nebude to asi az tak tazke, ako zotrvavat tam kde si, ci nie?
Osobne poznam (ci skor poznal som) jednu vo velmi velmi podobnej situacii. Kym som bol v jej blizkosti, pomahal som ako sa dalo. S mojou pomocou mala aj sily zacat rozvod. Vsetko bolo na dobrej ceste, ale akonahle som vypadol prec, stratila silu, manzel ju prehovoril, uchlacholil, stiahla navrh na rozvod. Vyhovarala sa na lasku a kdesi cosi...
Dodnes to nepochopim, on bol jedno velke imbecilne decko, skaredy, tlsty, hlupy, mamickin maznacik, o zivote vedel velke hovno a hral sa na fotra. Prehral v automatoch vsetky ich peniaze, svadobny dar, napoziciaval si... Opijal sa, kopal do dveri, robil cirkus, kurvy si vodil do ineho bytu...
Co myslis, ako herecka dopadla? Jedneho dna mi len prisla sms-ka ktoru mam dodnes pred ocami, lebo dodnes citim ten nenormalny smutok, zufalstvo, bolest. Zmlatil ju tak, ze skoncila v nemocnici.
Velky kus zo mna umrel vtedy a prerusil som s nou radsej kontakty, aj ked som ju strasne miloval, lebo som pochopil, ze to nema cenu, pokial ona sama nenajde sil si pomoct VON z tej situacie.
Tam nebolo co riesit, ja som jej zjavne nebol dost dobry a ten, co jej denne a vedome(!) ublizoval, toho milovala.
Netusim co sa s nou odvtedy stalo, ci napokon odisla, ci ju zabil, radsej to ani vediet nechcem. Ja tiez potrebujem zit ale bez toho, aby som sa trapil kvoli nej.
Hadam aspon ty najdes dost sil sa vzchopit a spravit ciaru a zacat znova. Ci to bude znamenat, ze zo dna na den zmiznes a on si moze trieskat hlavu o mur, je uz druha vec. Ty potrebujes prezit a deti potrebuju normalny zivot, bez strachu o teba, seba, buducnost.
Drzim palce!
ahoj zufalllka, ja som mala tiež podobný problém, keď boli deti menšie. Každý den muž napitý, niekedy ani domov neprišiel, vždy som mala strach ako prebehne den. Nemohla som sa na nič sústredit, čakala som kedy príde z roboty a ako príde. Keď prešla určitá hodina a jeho nebolo, tak som sa snažila nedat najavo detom nič, ale som sa snažila dat ich čím skor spat, aby ho nemuseli vidiet. Vieš ja som sa snažila, aby manžel sa domov tešil. Nevedela som ako na to. Ja som mu jednoducho začala každý deň to jeho oblúbené pivo kupovat domov. Samozrejme, že sa aj tak musel zastavit na čapované. Ale aj tak som mu ho dala a ja som si spravila kávu. Dbala som na to, aby sme spolu sedeli a rozprávali sa. Nebolo to jednoduché, ale postupne sa pridali aj deti k nám a vypestovali sme si spoločne taký návyk, že sme sa každý den spolu rozprávali. Deti sú teraz dospelé a my spolu každý den strávime pri káve a pive a zistila som, že sa stále teší domov. Je pravda, že máme už aj viac rokov, ale dlho trvalo, kým som tento stav dosiahla. Ver mi bola som na pokraji síl, nevyspaté noci to by som nikdy nechcela aby sa to vrátilo. Ale choď k tomu psychiatrovi, mužovi to nemusíš vešat na nos, ale také slabšie lieky ti určite pomožu , budeš kludnejšia a nebudeš pocitovat taký stres. Prajem vela stastia máš deti a bud stastná koli nim ale aj koli sebe. Prajem ti aby si už myšlienky na smrt nikdy nemala, aby si v sebe cítila lásku, rados, pokoj, ktorý bude dalej rozdáva všetkým okolo teba a aj vlastne tvojmu zatial nepodarenému mužovi. Pamataj aj zázraky sa dejú, len sa treba trošku aj pričinit. Ja ti prajem z celého srdca trpezlivost a hlavne lásku za ktorú ti bude každý vdačný, kto ju od teba pocíti.
ahoj
Je to ťažké rozhodnutie, ale ak nie je nádej na zlepšenie z jeho strany, nemaš na výber len odísť od neho, chce to veľa sily, snáď máš niekoho v svojej blízkosti, kto Ťa podporí a trošku pomôže, rodičia súrodenci, možno priatelia. Sestra takto odišla od manžela ktorý pil aj bol agresívny na ňu, vychovala sama dve deti, ale ak by neodišla v tom čase na starosť málo kto robí také rozhodnutie už len trpí, musíš zhodnotiť svoje možnosti kam odísť, ako odísť. Ak to nevieš vyriešiť sama, určite skus vyhľadať pomoc u odborníkov. Ako kvoli sebe, tak kvoli deťom, lebo si odpozoruju zlé rodinne spravanie do života. Držím palce, ešte Ťa určite čaká v živote aj veľa pekného.
nesmieš sa ho báť, to je jeho najsilnejšia zbraň, tvoj strach
