Podla napisu to sice moze vyzerat zvlastne, ale moj problem je ze mam prilis pokojne vnutro. Prilis pokojne, priam prazdne. Rozne city a pocity citim velmi slabo, niekedy aj vobec, vacsinou len pri silnych zazitkoch.. Viem a chapem ako pocity "vyzeraju", ale velmi malo dokazem zazit. Naucil som sa pri com ludia ten- ktory pocit maju, a uspesne ich "hram" aby som nevycnieval. Podobny problem mam aj s niecim takym ako "prirodzene spravanie". Ludia povedia"bud sam sebou" ale ja neviem co je to byt sam sebou.. V styku s ludmi mam vzdy rozne "masky" podla toho ci chcem zaposobit, nieco potrebujem, viem sa spravat len ucelne, podla toho co potrebujem, ale "sam sebou" byt neviem.. viem ze som odlisny.. ale neviem co s tym robit, neviem kam patrim, je to choroba? alebo je to vrodene? Je tu niekto podobny?
Chyba mi "ludskost"
naco su dobre city a emocie? preco by si ich chcel pocitovat?
Clovek, kt. navonok vyzera tvrdo, o to viac je v nutri zranitelnejsi...
citovy chlad ma urcite pôvod v tvojom detstve, nerozvijal si sa, nemohol si davat najavo emocie? ako dieťa, nenaucil sa sa prezivat a spracovavat rozne emocie, tak si sa uzavrel do pevnej skrupiny, ktoru mozes rozbit len ty sam, ak najdes dobreho psychologa, pomoze ti.
kafik
tak lepsie prirovnanie si najst nemohla.To bolo super napisane.
Sihfat, podľa mňa práve to niekoľkoročné prežívanie traumy spôsobilo, že si sa nemohol citovo rozvíjať, rásť. Bol si v blízkosti tak silného emocionálneho zážitku (smrť, alebo zomieranie niekoho blízkeho) že keby si pociťoval normálne, ublížilo by ti to oveľa viac ako keď si citovo nedospel (nerozvinul sa).
Ako keby si mal vo vnútri kameň, ktorý zabránil rastline (pocitom) rasť a rozvíjať sa. Ten kameň tam už neni, ale rastliny sa cez udupanú zem nevedia predrať na povrch samé. Potrebujú pomoc.
Čo s tým robiť to skutočne netuším. Ja psychológov nemám moc rada, ale nič iné ti asi neostáva, len hľadať a patráť. Ak ti lekári nedajú odpoveď (alebo nebudeš spokojný s ich prístupom) ako znovu oživiť city a nechať ich dorásť v tebe, hľadaj, čítaj, pýtaj sa ľudí okolo teba.
Kto hľadá nájde. Držím päste.
Hej, uplne bez citu niesom, dokazem citit ale musi to byt velmi silna vec, a vtedy badam taku zmenu vnutri, taky nekomfort alebo nespokojnost, take nieco. No a uz v detstve som sa naucil pri akych situaciach sa ma co robit, a dobre "splynut". Viem ze som uplne odlisny, ale nikto iny to nevie, nikomu som sa s tym zatial nezdoveril
neviem...ale mysim,ze sa s tym da popasovat.Uz len preto,ze si to uvedomujes.Uz to znamena,ze si si niecoho vedomi,nejakej chyby.Keby si bol uplne bez citu,bolo by ti to jedno.Ja si len myslim,ze ti treba so specialistom prist na koren problemu,ktory je niekde hlboko zakoreneny.Tam sa ale dostane ozaj len clovek,ktory s tym vie narabat.Skus ist za psychologom.Kym si si toho vedomi,urob nieco.Neskor by ti to mohlo uskodit v planoch do zivota.
Myslis ze to je "liecitelne" ? lebo ja som taky stale, odkedy pamatam.. tie "traumy" tomu sice nepomohli, ale aspon som ich natolko "neprecitil" ako normalny clovek
Sihfat
ale s tymto si asi sam neporadis.
No traumatizujuce zazitky zrejme mam, ale ja ich tak nevidim, ale myslim ze to moze byt ono.. v najblizsej rodine, dlhodobe bolestive zomieranie..niekolkorocne
