ahojte
mam 17 rokov a tento rok maturujem.nikdy som nemala problemy so znamkami, najhorise boli dvojky.som bezproblemove decko,pomaham doma, upratujem niekedy navarim. uz som s priatelom styri mesiace a beriem antikoncepciu.matka o tom dodnes nevedela pretoze viem ze by ma za to asi zabila ale dnes mi nasla tabletky.vynadala mi do spin a kuriev.priatela mi chce zakazat a je nahnevana ako este nikdy.spala som s nim, ale to nevie-ale asi bude lebo chce ist za mojim gynekologom.vraj mi uz neveri a tak.toto je dovod preoc som jej to nepovedala, vedela som aky bude cisrkus... inak o 5 mesiacov mam 18 rokov.pomozte mi prosim.mamm chut zomriet.kebyze nemam priatela tak si asi nieco urobim... mam sa vzopriet a bojovat?uz nevlazdem dalej pocuvat rozkazy a prikazy... som svojpravna...nepijem, nechodim na diskoteky,nefajcim, tak co je problem? som dieta ake by si zelalo v dnesnej dobe kopa rodicov, co robim zle?nevlazdem...pomozte mi
pomozte mi prosim...neviem co si urobim ;(
musis vydrzat, sekat dobrotu, pockat na vysku a odist...inu moznost nevidim...to nech ti je motivaciou na prezitie...
tak rada by som sa osamostatnila...robila by som, ale neviem,kde ako,ake mam moznosti... co by som mohla robit,kebyze viem ako zarabat nemam problem...brigada?zapadakov...zostava mi pockat iba na vysku :(
zlomena ja som toto poriesila tak,z e som odsla na vysku, prestala chodit domov, a prestala si od rodicov pytat peniaze. u nas bol problem s otcom......., takze bolo to tazke, lebo som na dennom studiu, ale pomohol mi aj priatel, co mu teraz pomaly splacam,ale otec si konecne uvedomil ze nie som male decko, ze viem co chcem, a ked ma nechcel stratit uplne, musel ma zacat brat ako seberovnu dospelu osobu....vela stastia
viem presne ako sa citis... ja chodim s priatelom uz 10 mesiac,mam 17 a beriem tabletky, mama sa o tom este nastastie nedozvedela.. ona ma prilis konzervativne nazory typu ved sme este deti, pritom priatel je o dva roky starsi...skus len dufat ze sa to nejako utichne a tvoja mama to predycha...lebo rozpravat sa s nou ak je v tomto stave asi nema zmysel...az po nejakom case, ked to spracuje...
zlomena- porozpravaj sa s maminou a vysvetli jej ,ze uz niesi to malinke babatko o ktore sa do nedavna starala....
musi si uvedomit,ze sa s teba stala zena a aj to patrí k dospelosti....
Opytaj sa jej v kolkych rokoch ona po prvy krat to zazila .......
a nech je vazne rada,ze sa stavias k zivotu zodpovedne.....
Fiiiiiihaa neprijemne je mi ta luto:/Ja si vsak myslim,ze toto je prvotny hnev a tvoja mamina sa s odstupom casu bude divat na vec s chladnou hlavou.Skus sa s nou porozpravat hlavne v klude.Dnes to nechaj uz tak vypni,poriadne sa vyspi a zajtra uvidis.Podla mna ked sa mama ukludni a trochu o tom popremysla tak jej dojde,ze reaguje trocha prehnane.Uvidis.Hlavne vsetky cierne myslienky ,ze si nieco spravis pusti z hlavy.
to som zase ja... uz mam zakazaner vsetko...budem bojovat...co mi mozu urobit viac? myslite ze je to spravne?
chces vediet, v com je problem? si taka slusna, ze tvoja mama nema ani sajnu, aka moze byt rada. keby si bola od mala problemove decko, tak by ta vystiskala za to ze si zrazu taka zodpovedna.
to sa spraví, len klud
