Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Potrat ci trapenie?

Príspevok v téme: Potrat ci trapenie?
Mochito

Ahojte mam problem a rada by som pocula nazory od ludi. Som tehotna, no nemam ani 15 ani 20 mam slusnych 30 a som slusne vydata a s manzelom sme spolu 9 rokov. Teraz som uz dlhu dobu nezamestnana a mala by som prave nastupit do prace. Dlhov mame uz po milu jarmilu...A teraz ked konecne sa mozu veci pohnut a dat do poriadku tak pride tehotenstvo. Jedno dieta uz mame a uvazujem ze si to necham zobrat ale rada by som si to aj nechala, ved je to novy ludsky zivot a mat na krku vrazdu...no ak si to necham neprezijeme...manzel to uz dalej z jednej vyplaty neutiahne...skuste mi dat Vas nazor...nerozhodnem sa podla toho, ale urcite mi to pri rozhodovani trocha pomoze

lentilka65

nechcela som byť k nej hrubá, aj keď to tak možno vyznelo. ja tiež rešpektujem tvoj názor, ale súhlasiť s ním nemôžem. možno keby vidíš "film" nemý výkrik, by si sa na to pozerala inak.
....že budem chrániť život od POČATIA až po prirodzenú smrť. (hypokratova prísaha).

barbinka

dobra vila: tak neviem ako sa dá potratiť dieťa, ktoré držíš na rukách, ale dobre. zle si sa vyjadrila. rozumiem ti, aleto nič nemení na tom, že život toho dieťatka naozaj začína počatím, však v tom brušku sa vyvíja a rastie.

jajka001_

myslim ze zakladatelka temy nepotrebuje moralizovat ani filozoficku diskusiu o tom kedy zacina zivot. je to dospela zena a vie co robi.

jajka001_

to ze máme možnost volby, nas stavia prave do takejto nezavideniahodnej situacie, ze je nas ako sa rozhodneme, je pravda ze teraz je tazka doba, za prvé, mas istotu ze to miesto budes mat dlhsiu dobu? ak nie, a nechas si to vziat, bude to zbytocna obeť. myslim ze v kazdej situacii sa najde par korun, aby ste to dieta uzivili. otazka je len na akej urovni budete vsetci zit. v tejto dobe moze kazdy z nas skoncit na ulici. nezavidim ti to rozhodovanie.

dobra vila

barbi, tak to pozname asi odlisne :). Ty to hovoris "biblicky".
Ale dufam, ze ta dotycne pochopila, co mam na mysli. Porovnavat potrat napriklad 4-tyzdnoveho dietata(!aby na mna nebolo zle) a babatka, co uz drzis v rukach, co je narodene, a objimas, je troska dost sproste! Tolko...
Radsej jej pisme napady, nechcem, aby sa to menilo na horlivu diskusiu o interupcii, ved sme si uz kazdy povedali nazory.

datelinka

jasne ze pocatim, vsak ono sa tam v brusku usmieva, kopka si, plava, chyta sa, ak ma coho.... je to prvych devat mesiacov jeho zivota :-) noo, u niekoho trochu menej.

zuzic

ja by som si ho nechala...poznam vela ludi co boli v tvojej situaci aj financne to nebolo najlepsie ale pomohli im blizki a zvladli to a teraz hovoria ze ten malicky uzlicek by za nic nedali. podla mna to zvladnete uvidis

dobra vila

lentilka65, sorry, ale mohla by si sa trosku krotit. Ten prispevok, co si jej napisala, je trocha drsny. Co ked sa branili a napriek tomu sa nejako postastilo to babo? Aj taki su...a vlastne to nie je ani ich chyba. Alebo co take, ked nejake dievca znasilnia a otehotnenie a chce ist na potrat, aj to je vrazda?! a takto by sme mohli pokracovat. Ja uznavam tvoj nazor a nie preto ti pisem, ale vyhadzovat aj ten potrat takto na oci, by si nemala.
A vlastne....hovori sa, ze zivot zacina az po narodeni a konci smrtou, no nie?!!
Predsalen je to trosku ine, ked uz dieta drzis na rukach, pozera sa na teba, mrnka, nacahuje sa, ako ked ti rastie v brusku iba par tyzdnov, chapes?!
Nie som nejaky zastanca interupcii, ale je to jej zivot a ak sa ta rozhodne, ma sa to tolerovat. Rozhodne sa tak nielen pre svoje dobre, ale aj pre dobro zvysnej rodiny a toho nenarodeneho baba.
A vlastne este nie ej rozhodnota, ako vidis, chcela by najst riesenia.

Mochito

Velka vdaka za vase prispevky. Manzel o tom samozrejme vie a myslim ze sa pousmial, ako sa mu toto mohlo v 35 podarit... Takisto nevie...nechce ma do nicoho tlacit a tiez sa nevie rozhodnut...je to nase dieta a my mame s manzelom naozaj skvely vztah a preto je to rozhodnutie tak tazke..Chceli by sme ho ale nie za cenu ze mu nebudeme mat dat co do ust... Este budem vela premyslat...urcite vam potom napisem ako som sa rozhodla. A este raz velka vdaka, aj som si poplakala, ale to bude tymi hormonami