ZILETKA A JA!

prosim Ta prestan s tym svinstvom cim skor!!!Je to svinstvo!!!!Ja som si ty celym presla...viem ake to je..a viem ze sa to neda z jedneho dna druhy,a budem uprimna,sama to nedokazes...podla mna by si mala navstivit psychologa,alebo psychiatra,neviem v akom stadiu si,no ja som bola na to uz velmi,ale velmi zle..a teraz??ako vyzera moje telo teraz??sama jazva na rukach od rameno pod dlan..a nohy to iste tak sa prosim netryzni,uvidis ze to pojde ale musis si povedat STOP!a v prvom rade,musis TY SAMA CHIET ROZUMIES????tak hlavu hore,neviem akych mas rodicov,ak su v pohode tak sa z nimi skus porozpravat,ja zial takych nemam,bola som na vsetko sama...Dalsie vec..si veriaca?chodis dostala?ak nie,tak tam prosim ta zacni chodit,zacni sa modlit,a rozpravat s Bohom,chod sa pravidelne spovedat..ani nevies ake to ma ucinky a viem ocom hovorim!!!pretoze si tym prechadzam...
vela stastia
a estenieco..ak to robis aby si potlacila problem tak nerobis spravne,ries dusu a problem..nesposobuj si bolest..ulavis si len na chvilku..lenze problem zostane furt pokial sa nevyriesi..

podla mnaje jedno ci vyhladas odbornika alebo nie, aj tak to musis dokazat svojou volou.tak sa drz a hlavne sa nenic

Dievca mozno nepotrebuje odbornu radu, ale s nou je to lahsie.
Ja som sa tiez rezala, asi tak tri roky dozadu. Mala som zle obdobie, depky, neskor depresie, problemy s rodicmi... Bolo toho vela. Raz som to skusila, len tak zo zaujimavosti. A chytila som sa. Kedykolvek som mala nervy alebo ma chytil depresivny stav, alebo ma vytocili nasi, alebo som bola nervozna zo skoly, ale aj ked som sa citila zvazovana vo vztahu, ked som chcela ublizit ludom ktorym na mne zalezi... Vtedy som sa rezla.
Je to ako droga - ked s tym raz zacnes je strasne tazke skoncit. Akykolvek problemik sa vyskytne - riesi to ziletka.
Dostala som sa z toho. Trvalo to dlhsie, nejde to nikdy zo dna na den. Niekedy ta znovu chyti "stav" a mas pocit ze pomoze len ziletka. Pomoze, na chvilu. Problem za teba nevyriesi. Aj ked si to uvedomujes, nie je to lahke, prestat s tym uplne.
Ani moji rodicia to nevedeli. Ale uz ked som s tym pomaly koncila, mamca si vsimla stopy na bruchu. (Rezala som sa totiz skoro vsade - spociatku na rukach, lebo mi bolo jedno ci to niekto uvidi alebo nie, cez den som si zakryvala ruky naramkami, neskor aj na nohach, a ked som sa bala aby to niekto nevidel, tak na bruchu. Paradox, ze mama si to vsimla az ked som to zacala skryvat.) Porozpravala som jej to vsetko, spolu sme plakali, a pomohlo mi to. Pomohlo mi to zachovat si pevnu volu.
To, a take heslo ktore som si nasla. "Vsetko co urobis, sa ti vrati, ci uz zle alebo dobre. A ublizovat sebe je rovnako zle ako ublizovat druhym."
Nie je to zo ziadneho nabozenstva, hoci to tak znie. Je to totiz zakladna pravda, ktora sa ukryva v kazdom nabozenstve, a aj v moralnych ludskych hodnotach. Male zachranne koleso, maly plamienok svetla ktory mi pomohol v temnote.
Nebola som u psychologicky, nebola som u psychiatricky, nebrala som antidepresiva. Da sa z toho dostat aj silou vole, ale nie je hanba poziadat o pomoc ked to potrebujes. Mozno by mi trvalo kratsie dostat sa z toho s odbornou pomocou. Je na tebe ci sa zdoveris rodicom, alebo vyhladas pomoc sama. V kazdom pripade ti zelam vela stastia.
Lebo ten najzakladnejsi krok si uz urobila - chces s tym skoncit.

tak to by ma nikdy nenapadlo...dievča potrebuješ odbornu pomoc

Koľko že to máš rokov? ja neviem ako s tým nedokážeš skoncovať... Bolesť ti robí radosť? alebo sa ti páči krv? ak áno choď za lekárku =D tam budeš mať krvi dosť =P

to mi pripomina mna. pred siedmimi osmimi rokmi ked som mala dost burlivu pubertu som sa tiez rezavala... najskor vo velkom, potom som zacala brat lieky kvoli depresiam a nespavosti, a neskor mi dala psychiatricka ultimatum, bud stym prestanem alebo ma hospitalizuju. raz som sa opät neovladla tak som skoncila na psychiatrii, ale ked som sa odtial vratila domov som si uvedomila ze toto si nezasluzim. aby ma ludia brali ako blazna a aj tie sestricky na psychiatrii, pytali sa ma: si tu prvy krat? ked som im odpovedala ano, tak sa len zasmiali: ved ty sem este prides... a bola to pravda, ked som sa pytala ostatnych tak niektori z tych mladych ludi tam boli aj treti krat! povedala som si ze je to skoda aj mna, aj mojho tela, ale hlavne to prislo tak samo od seba ze som stym sekla. nehovorim ze som to uz nikdy nespravila, ked mam povedat pravdu este sa to opakovalo niekolko krat a teraz je to na takej urovni ze mozno raz za rok ked chytim nejaku strasnu depresiu ale volakedy mi bolo jedno co si o mojich jazvach ludia myslia, ale teraz ked sa mi nieco hoji aj par mesiacov sa zato velmi hanbim. bodaj by som to uz nikdy, nikdy neurobila... a inac neviem co komu pomoze. hovorim, u mna to prislo tak samo od seba... dokonca sa mi zda ze lekari ma este viac zdeptali. proste treba z toho vyrast mozno.

jana aky mas na to dovod? ci to len tak?! musis mat nejaky problem,pre aky to robis!?