ahojte, chcela by som vediet, ake mate skusenosti s priatelstvom medzi muzom a zenou, pretoze ja som mala skveleho kamarata, poznali sme sa asi 6 mesiacov, ale poznali sme sa navzajom tak dobre ako keby sme spolu vyrastali cely zivot. ani neviem kedy a zacali sme si spolu. spociatku to bolo nadherne, ale rozdelili nas prave nasi spolocni "priatelia", aj napriek tomu, ze sme sa velmi lubili, nemohli sme byt spolu,no a teraz nemam ani kamrata a ani lasku, velmi sa preto trapim. ak mate s tymto nejake skusenosti, prosim poradte, ako sa mam z toho spamatat......
priatelstvo medzi muzom a zenou
success
de
success - tak to ti neviem poradit lebo strati lasku a zaroven aj priatela je az prilis vela naraz. neviam co z toho ti bude chýbat viac. nerozumiem ako - skor preco Vas vasi znami rozdelili ved ich sa to netyka je - skor bol to len a len Vas vztah podla mna chyba musi byt aj vo Vas. co takto sa o tom navzajom porozpravat nebrat ohlad na okolie a jeho nazory? verim, ze sa z Vas stanu aspon priatelia- ved vas tak vela spajalo a to sa neda len tak zmazat.
de
aj ja mam taketo krasne priatelstvo s jednym muzom. vieme o sebe vsetko o svojich problemoch radostiach i starostiach a pravdupovediac je to to najkrajsie priatelstvo ake som kedy v zivote mala. jedine co si vsak uvedomujem , ze si musim v dosledku tohoto krasna davat ovela vacsi pozor na naklonost kt je medzi nami aby nepresla do niecoho vaznejsieho myslim, ze aj on to tak pocituje a asi preto sme sa napriklad nikdy v zivote nepobozkali. vies je to taka moja druha dusa kt ma dokaze neskonale naplnat a viem , ze mu na mne / a zaroven je mne na nom / neskonale zalezi. je to vsak velmi krehke - niekedy som uvazovala ci by to nebolo krasne si snim zacat aj viac / nastastie obaja sme viac ci menej zadaní/ bojim sa vsak ze by sme tým všetko zničili a tak sme si tieto pocity sice povedali, ale nikdy ich nerealizovali. nechcem ho stratit...on je ta voda co ma drzi nad vodou.... je to naozaj nadherne a da sa to len sa nesmiete nechat odradit druhymi ludmi kt vam zavidia a vravia, ze to nieje normalne. je to cisto ludska zavist. takze vela zdaru do takychto priatelstiev.
dada
no, je to tak. Ja mam tiež kamaráta, ktorý mi je ako brat. naozaj ako brat a velmi dobre si uvedomujem, že by som lahko dopadla tak, ako ty, keby to prerástlo v niečo viac.resp. keby sme tomu dovolili prerásť.potom by mi neostal ani "brat" ani partner. neviem, kolko mas rokov, ale ja mam vyse 40, tak si to dobre uvedomujem. ale ak si ešte niekedy niekoho takého nájdeš, aspoň budeš vedieť, že za určitú hranicu sa nesmieš dostať. prejem ti veľa šťastia.
broňa
je to veľmi tenučká čiara medzi priateľstvom a tým vačším.
Pozor na to,aby jeden chcel byť stále len priateľ a tomu druhému zlomí srdce
take priatelstvo mozno existuje,ale musia si obaja uvedomovat jeho hranice,kedze su v nom velke sympatie,može to lahko sklznut a potom to uz nie je len priatelstvo a zistis,ze si vlastne nerozumiete mozno v inych veciach,kt. ste doteraz neriesili.Mozno to nie je Tvoj pripad,ale neviem si predstavit ked ste sa lubili, aku silu,alebo aky dovod mali tí"priatelia" Vam to komplikovat,ze ste sa rozdelili.Skus sa s nim porozpravat o Vasom vztahu,ako to vnima.Ked to bolo vzajomne lubenie sa,tak sa to len tak neskonci zo dna na den.A ked nie,tak potom uz len ten cas Ti v tom pomoze.Drzim palce
izabela261
tiez som mala jedneho velmi dobreho kamarata kamaratili sme sa spolu nejaky ten rok nechodilli sme spolu,ale obidvaja sme sa lubili a dokonca nikdy medzi nami nic nebolo,bola to moja najvecsia laska.odvtedy uz preslo necelych 8 rokov a ked sa stretneme tak si ani nepozdravime neporozpravame sa nic akokeby sme sa ani nepoznali co je na to velmi smutne,ale cas zahoji vsetky rany.
