Ťahá sa to so mnou už 3. rok a dosť ma to ničí. Za 3 roky som nikde výnimočne nebol kamarátov moc nemám a tých čo mám tak sa s nimi často nestretávam. V škole je to tiež hrozné, keď je prestávka z ostatnými sa nerozprávam lebo nevieme nájsť ani spoločnú reč.
Chcel som ísť aj psychológovi ale ,,mama povedala,, že ma tam nepustí lebo sa to zapíše do papierov a bude sa to so mnou ťahať celý život čomu ja neverím. Ísť psychológovi nie je žiadna hamba! Veď tam idem na to aby som si vyriešil problém a nie aby som za to dostal ešte vynadané, že si vymýšlam a nič mi nie je a tak podobne. To kričanie mi moc nepomáha.
Sociofóbia - Strach z ľudí
INtrovert
N9K2
Tiez som uz od decka, bola taky introvert. Hrala som sa sama a s rovesnikmi som si obvykle nerozumela. V puberte sa to jemne zmenilo, aj ked mozno som sa len silou mocou snazila ukazat, ze som ina, no v skutocnosti som sa len skryvala za niekoho kym som nebola. Snazila som sa na seba velmi upozornit. Obliekanim, spravanim a dokonca aj falosnymi recami o samovrazde. Zacala som experimentovat s drogami. Skoncilo to tak, ze som bola desat rokov zavisla. Bolo mi vsetko jedno, s drogami som utiekla z toho sveta, ktory som nechcela, no bez drog prichadzala kruta realita. Preto som sa snazila mat kazdy den nieco v sebe. Ako som dospievala, zacinala som mat nutkanie skoncit s tym. Ulica na ktorej som bola asi 4-5 rokov mi dala vela. Zacala som si viac vazit zivot. Ludia tam umierali ako na beziacom pase. Spociatku to bola sloboda a idealna predstava toho ako nesputane som chcela zit. No neskor som si zacala uvedomovat, ze takto to nechcem. Rozhodla som sa prestat s drogami a zacat zit aspon trocha normalnejsie. Napravit chyby z minulosti. Nebudem klamat, stane sa mi, ze zlyham a proste si nieco dam, ale nie je to kazdy den ako kedysi. Avsak potom co som maximalne obmedzila prisun latok do mojho tela, sa mi este viac prejavila uzkost a sociofobia. Nedokazem nastupit do plneho autobusu, rozpravanie pred ludmi je nocna mora a preludnene ulice alebo miesta su pre mna na zblaznenie. Mavam pocit, ze sa mi tazko dycha. Mam lieky od doktorky ale vznika na nich zavislost, takze si v mojom pripade nemozem dovolit jest ich denne. Priatel do mna neustale huci, ze tie lieky beriem lebo som fetacka. Vobec netusi co sa mi odohrava v hlave. Mysli si, ze som divna, lebo ostatne priatelky jeho kamaratov chodia s priatelmi do baru atd. Ja ak sa prinutim niekam ist, tak sa necitim dobre. Nebavi ma to. Dotyky ludi su mi neprijemne, spolocnost viac ludi mi je neprijemna. Spoznavanie ludi je mi neprijemne. Nie som schopna pracovat v kolektive. Casto nejdem do skoly, lebo to proste nedokazem. Velmi chcem, ale nejdem. Neskor sa citim velmi zle, ze som nesla. Casto mam pri rozhovore s ludmi velmi neprijemne fyzicke prejavy. Zacnem sa triast, klepe sa mi hlas a zacne mi trhat svalmi. Niekedy mi zacne trpnut tvar, ruky, nohy a mam pocit ze odpadnem. Mam strach, ze naozaj odpadnem alebo dostanem infarkt, porazku... Nikto o tom nevie. Nikdy som nikomu nepovedala tento pribeh cely. Rodicom nechcem vraviet o drogach, aj ked tom vedia, nedokazem im povedat do oci: "Desat rokov som fetovala!" ... Priatel by to nepochopil, zase by mi len povedal nieco v zmysle, ze som leniva alebo ze chcem fetovat nejake lieky. Paradox je, ze on fetoval aj fetuje a vzdy viac ako ja. Poslednou dobou som mu to sla kupit napriek tomu ze som si nedala. No on ma proti mne neustale nejaky problem. Pride mi ze sa za mna hambi a uz so mnou nechce byt. Huci do mna za malickosti, okrikuje ma pred ludmi, ked si vypije tak ma uraza. Zacinam premyslat ze od neho odidem a to hlavne aj preto, lebo on ma uz zjavne nemiluje. Ubija ma to. Snazim sa usmievat, ale je to neuprimny usmev. Mam zlomenu dusu.
anomym66
pan d. Myslím že máš pravdu,tiež by som sa najradšej odstahoval z hnusneho sidliska a isiel na dedinu,kde by bol klud
anonym66
Therock,beriem antidepresiva valdoxan 25mg
pan d.
Tych psychickych chorob je ako hub po dazdi, pomaly kazdy druhy ma nieco. Je to nepochopitelne. Podla mna to suvisi so zivotnym dnesnym stylom, len lezat a pozerat telku, kto by z toho nedostal depresie, este stastie, ze ja byvam na vidieku, aspon na mna z inych balkonov nikto necumi.
therock
Anonym66 Ake beries k lexaurinu antidepresiva? Keby tu bolo viac takych,ze im daco zabera aspon.
pan d.
Ked pojdes ku psychologovi, tak sa to s tebou nikde nebude tahat, akurat, ze ty potrebujes lieky od psychiatra. Nejakeho vyhladaj, kasli na nazory mami, ide o tvoje zdravie. Keby som mamu pocuvol, tak by som do nemocnice nesiel a teraz by som lezal v depresii.
anonym66
Takže ja mam tiez SF, a som začal pred 2 dnami brať lexaurin+antidepresiva,poviem že lexaurin zabral rychlo a pocitujem zlepšenie.Takych 50-60% soc fobie sa ako odstranilo(zatial).Začal som viac komunikovať z ludmi a nebojim sa pozerať už aj ja na druhych ludi a citim sa celkovo smelšie a lepšie
milli11
Ja som tiez od detstva ticha, hanbliva a utiahnuta. Ale. Neviem, ci je to nejaky 6. zmysel, ale pri niektorych ludoch som absolutne ticho, hoci chcem nieco povedat povedat, akosi to nejde, mozno odpoviem jednoslovnu odpoved, ked sa ma nieco opytaju alebo mi nieco hovoria. A skoro vzdy pri tychto ludoch zistim, ze su hrozne falosni a zakerni. S ostatnymi ludmi v pohode pokecam.
-.-
Aj ja mám sociofobia a prrechádza ma to! Ja som mal nohu v sadre tri mesiace ! A všetci sa na mňa kukali! Ale už to po 5 tyždnoch od dania dole sadry prechádza...
bella12
potreba liekov pri sociálnej fóbii závisí od jej závažnosti. Ľahšie formy sa dajú zvládnuť len psychoterapiou bez liekov. Odporúčala by som najprv návštevu psychológa, ktorý by podľa posúdenia stavu mohol odporúčať aj návštevu psychiatra. Samotné lieky sociálnu fóbiu nevyliečia, dôležitá je psychoterapia, ktorú môžu lieky dopĺňať a podporiť.
