Neviem prestat vracat

gejsha

zufala666:ahoj,ako sa vodi?mne zle,dost zle,som totalne unavena stale,vycerpana a nevladzem...citam ze prejedanie prichadza na teba vecer az,ja to mam podobne aj ked u mna to prichadza uz ked sa vratim z prace raz,potom navecer druhy krat a v noci treti...je to zacarovane ja aj niekolko krat za den vraciam :((a najhorsie uz niekolko tyzdnov som si vymyslela zlepsovak,ze mozu byt aj nasi doma,sa zavrem v izbe a tam ma nikto nehlada ani nepocuje a mozem si vracat kolko sa mi zachce :((

zufala666

janka 14987:ja mam presne to iste...cely den sa drzim a potom ked pridem z prace alebo sedim vecer pri telke sa to spusti...cakam kym idu vsetci doma spat a potom potajomky zvraciam..je mi z toho zle,nenavidim sa...ja som za ten rok vydrzala len 2 dni bez vracania...a strasne sa bojim,ze nedokazem s tym prestat...ja uz som na tom asi zavisla..bojim sa toho,bojim sa seba,lebo sa menim na selmu ked som v kuchyni...a strasne sa za seba hanbim...ved ani vztah si kvoli tomu nedokazem vytvorit,aj ked mam priatela co pri mne stoji,ale ja ho kvoli tej zavislosti od seba odohanam:-((

janka 14987

Ahojte,
tak ako vidim, nie som v tom sama, a boj zvlada kazda z nas. ja mam bulimiu 4 a pol roka, aj ked som prestala po roku asi na mesiac, potom som pribrala a v kolotoci som zasa, vsetky tie rady su dobre, ale ani mne nepomahaju. nenavidim sa... nemozem sa na seba pozriet do zrkadla. cely den sa snazim stravovat zdravo, aby som nemusela vracat, a vecer do seba nalozim celu chladnicku, a potom zasa kolotoc. co mam robit? ked mam pocit, ze s tym sa neda skoncit. stale to ostane v kazdom z nas. skusit som skusila, ale som naspat v tom stale ako priberiem

mavaluna

Milé dievčatá... Je to naozaj obdivuhodné, že hoci anonymne, no viete svoj problém zverbalizovať a chcete ho riešiť. Bulímia je zákerná choroba. Nemusí byť vždy spojená s vracaním. Prejedanie a teda niekedy, resp. po čase aj zvracanie je reakcia organizmu na niečo s čím sa nevie vyrovnať. Je potrebné pátrať po tejto príčine. Dobré jedlo spôsobuje, že naše telo vyrába endorfíny.. Prejedanie teda môže byť reakcia na smútok.Väčšina toho sa deje niekde hlboko v nás, nerozumieme tomu. Zvracanie býva "očistec" od nejakej veci, ktorú nemôže naše vedomie prijať, niečo čo potrebujeme zo seba dostať.. Ak chcete zvládnuť poruchy príjmu potravy, musíte zvládnuť príčinu ich vzniku. Upozorňujem, že ak je to potreba dobre vyzerať, byť štíhla, je to zväčša len pre naše vedomie prijateľná výhovorka.

zufala 6666

gejsha:tak to sme na tom uplne rovnako...ja tiez dostavam kopec komplimentov a myslim si to iste co ty,ze mi niet pomoci...ale je...len treba najst zmysel zivota....ja si asi nikdy nebudem verit,ale drzi ma pri zivote priatel...sice ten o mojej bulimii nevie,iba to,ze som mala anorexiu...ale kvoli nemu a kvoli tejto stranke vidim,ze nie som v tom sama...a dufam,ze sa mi to podari dotiahnut do konca...do spravneho konca...a tebe tiez

gejsha

zufala:lebo som dnes dostala kopec komplimentov aka som krasna,sexy,s krasnym usmevom a kadeco...a ja mam stale pocit ze som skareda,tucna bulimicka ktorej uz asi niet pomoci :((

zufala 6666

kujeeem...velmi ma to tesi,lebo za posledny rok sa mi to ani raz nepodarilo...asi tu budem chodit castejsie cerpat tu silu....a preco si mala byt vesela,ak sa mozem opytat?

gejsha

zufala6666:gratulujeeem :)) super len tak dalej :))
ja klasika a este k tomu som smutna a pritom by som mala byt vesela :((

zufala 6666

ja som taka stastna...po roku som vydrzala aspon den nevraciat,ani na oslave som nemala ziaden zachvat...dufam,ze to takto pojde dalej a ze vydrzim dlhsie...ale aj to je pokrok u mna...

zufala 6666

tak teraz mi tiez zo srdca rozpravas...ja to mam take iste,tiez poznam celu teoriu,no v praxi ju uplatnit neviem...a presne je to o tom mat sa rad,no ja to nezvladam ako tak pozeram..odmalicka som bola ta siva myska,ponizovana a to mi aj ostalo,aj ked ako hovoria ostatni,vyrastla zo mna krasna labut a ze som krasna a ostatok,no myslis,ze tomu verim?ani zdaleka...ale mala by som zacat...aj tak ti dakujem,ze si mi odpisala..musim uz koncit,ale dufam,ze sa este tu stretneme:-))A mas pravdu,som rada,ze ich mam stale pri sebe,ale nejak si ich nevazim..tak zatial ti drzim tiez vela sil a stastia v liecbe...pomohlo mi,ze som sa mala komu zdoverit:-)