ahojte...
Moj problem spočíva v tom, že vždy všetko prehnane niekoľkokrát skontrolujem,či už sa jedná o zavreté vodovodné kohútiky,dvere, chladničku, no najmä o plyn. Pri týchto úkonoch si musím nechať rezervu aspoň 5 minút, keď niekam ochádzam z domu. Som schopná opäť odomknúť byt a opäť všetko nanovo poporiadku skontrolovať. Pri šporáku si hovorím "pozri všetko je vypnuté, všetko je OK" len čo sa obujem, idem si to ešte overiť. Kontrolujem veci ešte aj po rodičoch a súrodencoch. Spím ...zobudím sa na to, že niekto bol v kuchyni - okamžite idem skontrolovať, či niečo netečie, nesyči a pod. Viem, že to nieje v poriadku a ze to nie je normalne, ale ja to jednoducho musim robiť. Chcem sa toho zbaviť, ale neviem ako. POMOŽTE MI prosim... ĎAKUJEM
chorobná KONTROLA
...inac je dobry napad niekam zajst mne sa po 5 rokoch opakovania nezmyselnych ukonoch vyvinula depresia a mam s nou teraz vacsi problem ako z tym pred tym
..nie vzdy to pomaha holky
Heeeeej zanocka72 to dobre napisala. Tusim som niekde citala, ze ludom s tymto problemom sa odporuca taky jednoduchy zapisnicek. Napises si tam vsetko to, co niekolko krat kontrolujes. Ale teraz to budes kontrolovat len raz. Ked to skontolujes tak si do zapisnika zapises, ze uz si to skontrolovala. A nebudes sa musiet k tomu tolko vracat.
Ľudka,aj keď to je už problém skús to najskôr svojpomocne.Vždy keď robíš nejakú činnosť skús ju nerobiť zautomatizovane,proste o tom uvažuj.A zároveň to aj hlasne okomenuj.Napr.keď odchádzaš z domu prejdi všetky svoje kritické miesta a nahlas si povedz."ˇˇLudka,vypla si plyn,zavrela vodu,zhasla svetlá,zamkla byt,môžeš spokojne ísť".Držím palec.
rozdiel medzi psychiatrom a psychologom? mno toto by som mala vediet :) ale poviem to tak laicky, ako to ja chapem. psychiater je doktor. studoval medicinu odpor psychiatria alebo tak nejak. a moze ti predpisat aj lieky. psycholog nie je lekar. studoval psychologoiu. jadrom jeho prace je psychoterapia, socioterapia atd. lieky ti nemoze predpisat, ale na tento ucel ta moze poslat za psychiatrom.
To co tu popisujes mi jednoznacne ukazuje na neuroticku poruchu, blizsie : obsedantne-kompulzivna porucha. Typickym znakom je dlhodoby vyskyt vtieravych myslienok a predstav, resp. nepotlacitelnych impulzov ku konaniu, ktore sa za normálnych okolností neprejavujú. Chorý ich rozpoznáva ako chorobné a pociťuje k nim znacny odpor, ale nevie sa ich zbavit. Aby sme mohli hovoriť o poruche, musia tieto prejavy trvať aspon po dobu 2 tyzdnov....
Chorí mavaju nutkanie k urcitemu, opakovanemu a stereotypnemu konaniu podla určitych pravidiel. Tieto ritualy mozeme chapat ako symbolicky pokus odvratit subjektivne pocitovane nebezpecenstvo.
Cim viav sa chory snazi nutkaniu odolavat, tym viac sa zvysuje jeho pocit napatia. Na urcitej urovni sa uzkost stane neznesitelnou, človek jej tlaku podlahne a ritual realizuje. Odmenou je docasny pocit uvolnenia.
To je to tvoje neustale kontrolovanie ci je vsetko v poriadku, opakovane kontrolovanie zamkov, vody, plynu.
Touto poruchou trpi asi 2,5% populacie.
Moja rada: zajdi za psychologom alebo psychiatrom. Neviem ci sa to lieci aj medikamentozne, ale urcite na to existuje nejaka psychoterapia. Jednoznacne ti to odporucam aby sa k tomu nepridruzila este nejaka dalsia porucha, ktora moze byt uz zavaznejsia. Casom by to kontrolovanie mohlo prerast natolko, ze nebudes schopna ani vyjst z domu, pripadne sa to spoji este so socialnou fobiou. Tak skus najst odbornu pomoc.
ahojky, sedenia u psychologa boli u mna rozhodujuce, velmi mi to pomohlo viac ako psychiater, ten ti predpise lieky cosi pomudruje a vola dalsieho a to aj taky rozdiel medzi nimi najprv je psycholog a but ostanes pri nom- on nepredpisuje lieky alebo ta posle ku kolegovi ak si mysli ze lieky potrebujes, ale na sedenia som chodila aj po nasadeni tabletiek...psycholog je dobra vec aspon sa vykecas aj keby ti hned nebolo az tak zle, samotny fakt ze sa z niekym o tom bavis velmi pomaha a psycholog sa uz urcite s takym niecim neraz stretol, ma to vela ludi...len dufam ze tam mate dobreho a sympatickeho, bezkaj drzim palceky papa
Ahoj Ludka, myslim ze pre tvoj pokoj ale aj klud tvojich blizkych by si mala zaist za psychologom. Dohodni si stretnutie, ohovor a minimalne dostanes nahlad do situacie a budes mat nejake odporucania na com pracovat v sebe samej. A urcite sa ti ulavi. Neboj sa nie je to hanba, urcite je horsie ked po x-ty krat prides niekde neskoro kvoly tymto obsesiam. Drzim palce
...no a ja som nemala ani taký traumatizujúci zážitok ale k psychiatrovi som isla dobrovolne a sama bez toho aby mi to niekto poradil, uz to bolo take silne ze som nemohla normalne fungovat..
inác ma to kopec ludí a niektorí s tým ziju cely zivot a akosi sa za to hambia...no ale kvalita zivota sa tym dost znizuje, viem o com hovorím:-)
