Pred rokom a pol som po skonceni vysky fyzicky zoslabla natolko ze som nevladala dojst ani na WC-ko a dostala som depresiu.
Tri tyzdne som bola hospitalizovana v nemocnici a doteraz beriem antidepresiva a chodim k psychiatrovi.
Teraz sa citim zdravotne celkom v pohode, no mam jeden problem, ktory mi stale vrta v hlave. Uz rok mam priatela, ktoreho mam velmi rada. Stale rozmyslam nad tym, ako a ci vobec mu mam povedat nieco o mojej depresii. Ja viem ze by som isto mala, zeby si to zasluzil vediet,ale stale mi v tom nieco brani. Bojim sa aby sa nahodou nezlakol, alebo by to spravne nepochopil. Neviem ako sa potom bude na mna pozerat a ci budem pre neho znamenat aj potom to iste ako doteraz. Jednoducho sa neviem rozhodnut, citim sa za to co sa mi stalo aj trochu trapne. No ja jednoducho neviem, preto vas prosim o radu.
Mam mu to vobec povedat?
Ak partnerovi na Tebe zalezi, tak Ta este bude poporovat. Ak nie, odhalis jeho charakter.
Napr. ja som mal sam podozrenie, ci je priatelka v poriadku, tak som jej povedal, ci by sla k doktorovi. Moc sa jej nechcelo, ale suhlasila. Ponukol som sa jej sam, ze kludne pojdem tam s nou, ak jej bude lahsie. A slovo som samozrejme dodrzal.
Ako sa hovori, az v tazkej chvilke spoznas priatela...
Dakujem za vase nazory. Ja viem ze mu to musim povedat, no problem je v tom, ze neviem ako. pochybujem, ze by so mnou chcel navstivit psychiatra, aby sa o depresii nieco viac dozvedel. On ma problem prist k nam na navstevu, aj na to ho treba prehovarat, nie to, zeby so mnou este navstivil doktora, tomu neverim.
urcite mu to povedz, alebo ho vezmi po predchadzajucej dohode s prychiatrom k psychiatrovi...pred odbornikom to mozno bude chapat inak ako ho hodit do vody a nechat ho tak
maa, ak sa zlakne, ak to na prvykrat zle pochopi, bude to ok. Ak tym u neho klesnes, stratis na cene len preto, ze si mala depresiu, tak potom ruky prec od neho. Neviem ako ty, ale ja milujem pocit, ze mojmu priatelovi mozem povedat cokolvek. Urcite mu to povedz, ved to nie je take hrozne, dnes ma vela ludi depresiu.
