Interupcia ako prebieha?

bella, to bolo k teme?

If God did not exist, it would be necessary to invent him
Voltaire

Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko;
ty vieš, či sedím a či stojím.
Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:
či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ.
A všetky moje cesty sú ti známe.
Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku,
ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.
Obklopuješ ma spredu i zozadu
a kladieš na mňa svoju ruku.
Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť;
je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.

Veď ty si stvoril moje útroby,
utkal si ma v živote mojej matky.
Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne;
všetky tvoje diela sú hodny obdivu
a ja to veľmi dobre viem.

Moje údy neboli utajené pred tebou,
keď som vznikal v skrytosti,
utkávaný v hlbinách zeme.
Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený,
a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni,
len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.
Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky
a ich počet aký je obrovský.
Keby som ich všetky chcel porátať,
je ich viac ako zŕn piesku;
a keby som prišiel na konieč,
ešte stále som pri tebe.

ŽALM 139

bella12 to si vystihla presne,pre dieta je najdolezitejsia laska jeho mamy.poznam pripad kde 17 rocna porodila dieta,mala ho 4 mesiace aj rodinne zazemie a nakoniec ho dala otcovi,aj napriek tomu ze si ho chcela jej mama(babka dietata nechat a vychovat ho).a odkedy ho dala prec neprejavila on zaujem.chudacik maly..nikto nema pravo vziat druhemu zivot,ale to dieta bude trpiet cely zivot.takze je na kazdom osobne ako to zvladne,ako sa s tym vysporiada.lebo nie je nic horsie ako nezaujem rodica o svoje dieta.nech uz sa mia7878 rozhodnes akokolvek nebudes to mat lahke,ale je na nas aby sme zdolali problemy.prajem vela sil;-)

mia 7878,

povedala si o svojom tehotenstve mame, vie, že chceš ísť na interupciu? Schvaľuje toto Tvoje rozhodnutie?

Si už dospelá a rozhoduješ sa sama za seba, ak som Ti položila tieto otázky, je to len kvôli tomu, že si neuviedla, čo si o tom myslí Tvoja mama. Robíš si starosti pre pôžičky, ktoré musí splácať a nechceš jej pridávať problémy, ale aj napriek tomu by o tom mala vedieť, ide predsa o jej vnúča. Si si istá, že by Ťa nepodporila a malému sa nepotešila? Ste jedna rodina a aj keď vaša momentálna finančná situácia nie je ideálna, dieťa vás môže ešte viac spojiť a spoločne sa dokážete popasovať aj s touto situáciou. Neboj sa zdôveriť sa mame so svojím tehotenstvom, veď nejde len o Teba, ale v prvom rade ide o to malé, urob to pre neho.

Chápem, že si si to nepredstavovala takto - tehotná, bez priateľa a v nie veľmi ružovej ekonomickej situácii. Stalo sa však, dieťa je tu, a to sa už nedá vrátiť späť. Sľúbila si si, že Tvoje dieťa nebude prežívať to, čo si prežívala v detstve Ty ako dieťa z neúplnej rodiny - a teraz sa zdá, že všetko k tomu smeruje. Myslíš si, že najlepšie riešenie, ako ochrániť svoje dieťa pred krutosťou života je zabrániť, aby sa vôbec narodilo? Vnímaš takto aj svoj život - vo svetle svojho detstva, ktoré nebolo ružové - že by bolo lepšie, keby si ani Ty nežila? Nie si rada, že si na svete?

Pre dieťa je najdôležitejšia láska jeho mamy. Ak mu toto ponúkneš, dáš mu to najdrahšie, čo k životu potrebuje. Neboj sa a nerob si dopredu starosti, čo bude o 6-7 rokov, keď začne chodiť do školy a príde do styku s deťmi, ktoré by ho mohli svojimi rečami zraniť. Ty predsa nemôžeš ani len tušiť, čo budeš vtedy robiť, akú budeš mať prácu a plat, aká bude celková situácia vo vašej rodine. Čo keď to, čoho sa teraz bojíš, ani nenastane? Oplatí sa kvôli tomu obetovať život nevinného? Nevyčítala by si si to potom?

Začni sa radšej tešiť na všetky tie krásne veci spojené s materstvom, ktoré Ťa čakajú. Budeš svedkom zázraku, ktoré sa bude postupne diať v Tvojom tele - začneš cítiť dieťatko, srdce Ti naplní materinský cit a po pár mesiacoch budeš môcť uvidieť jeho tváričku. Každé dieťa je Bohom chcené, aj to Tvoje. Prečo si vybrať život v bolesti po potrate, keď sa Ti ponúka život plný lásky a radosti z dieťaťa? Neboj sa preto ako Mária povedať Bohu: Hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa Tvojho slova. Boh to dieťa chce a dôveruje Ti, keď si Ťa vybral za jeho matku. Neboj sa, bude vás ochraňovať a pomáhať vám.

Mia, dobre si všetko premysli, nechaj si toľko času, koľko potrebuješ pre rozhodnutie, neunáhli sa, nekonaj pod tlakom. Počúvaj svoje srdce, to sa nemýli a vyber si dieťa v náručí ako prázdne lono a slzy.

Pripájam link na dve stránky, ktoré by Ťa mohli zaujímať. Ak si na tom po finančnej stránke zle, je tu možnosť zapojiť sa do projektu Zachráňme životy, v rámci ktorého matky v zlej sociálnej situácii dostávajú finančnú podporu od dobrovoľných darcov. Druhý link je na článok lekárky o postabortívnom syndróme, ktorý často postihuje ženy, ktoré podstúpili interupciu. Neprajem žiadnej žene, aby toto prežívala.

www.zachranmezivoty.sk
www.pastorbonus.sk

Mia neurob to, cas uz nikdy nevratis. ja som to tiez urobila, a teraz som psychicky na dne. Ruca sa mi vsetko neurob to. ja sa teraz znova snazim o dietatko lebo len to mi ho nahradi, a uz sa mi nedari, nevravim, ze to bude tvoj pripadad, ale dobre si to rozmysli, dva krat meraj a raz rez. Mia ver mi ze ked ucitis pohyby babatka, budes lutovat, ze si nad tym aj rozmyslala, uvidis, ze dokazes vychovat dietatko budes mu dobrou maminou. Porozmyslaj neunahli sa. Ak sa aj napriek tomu rozhodnes podstupit tento zakrok prajem ti do buducna vela sil lebo ju budes potrebovat hlavne psychicku. Ver ze zo mna sa stava troska, ale nie vsetci to tak musia zle prezivat ako ja. Ja si to bude vycitat do konca zivota a nikdy sa s tym nevyrovnam. Ale tazko radit ludom ,ktory su uz rozhodnuty. Preto ti prajem, aby si sa rozhodla spravne a bola hlavne stastna ja som sa rozhodla nespravne, zial tiez som si myslela, ze je to najlepsie riesenie, ver, ze nebolo. A teraz trpim placem a upadam do depresii, nepomohla spoved, psycholog, nikto mi nedokaze pomoct. Drzim palce, ak chces ozvi sa na email.

Mia 7878, precitala som si tvoj problem a dostala som sa sem len nahodou, takze raz napisem a viac uz sem ani nepojdem...ale musim zareagovat. vela dievcat ta tu podporuje aby si nesla, ze mat dieta je najkrajsia vec a ked ho uz raz mas, nikdy nebudes lutovat. To je sice pravda ale druha vec je ak citis, ze nie si na to pripravena, ak vsetky tvoje sny a plany mat niekedy dieta boli a vzdy ostanu daleko od reality ktoru prezivas, taktiez to ovplyvni tvoj postoj byt matkou...Ja som prechadzala presne tvojou situaciou pre par rokmi, s rozdielom ze mna by partner"podporoval" teda vlastne dieta..nie mna. Takze rozhodnutie bolo na mne. Dieta je urcite krasna vec a nechcem ta ovplyvnovat, len to tu tvrdo vysypat. Isla som na UPT-fyzicka bolest ziadna, zakrok uplne bezpbolestny, rychly-trhanie zuba je horor oproti tomu. Psychicka bolest-neuveritelna-aj ked teda ja moc maminkovska nie som,aj po rokoch ked si predstavim ake by malo asi oci, vlasy,tisnu sa mi slzy do oci. Od vtedy mam problem vobec uzit si milovanie, pocit viny a nezodpovednosti za to otehotnenie a panicky strach z dalsieho je stale vo mne.Lebo ani dnes som na dieta neni este pripravena aj ked by som ho financne dnes uz zvladla.Ale byt matkou nie je vobec o financnej istote, je to velka zodpovednost a ja mozno dosletkom toho UPT stale hladam silu, ci raz budem dobrou matkou. Je to o pocite, nedavaj na rady nikoho ineho-je to tvoj zivot, tvoje rozhodnutie.Nehovorim ze na to myslim kazdy den, casom zabudnes,ale vzdy to bude v tebe a z casu na cas sa budes citit hrozne...potom to zase prejde a zivot ide dalej.A na myslienky ze pojdes do pekla zabudni, inak by sme sa tam museli stretnut vsetci. Ak si veriaca- poviem ti ze som s tym isla na spoved, lebo som myslela ze prasknem od pocitu viny.Nastastie som nasla dobreho farara z 21 storocia ktory vnima lasku Boha a odpustenie inak ako tresty a peklo. Bud silna akokolvek sa rozhodnes a do buducna viac opatrna, zodpovednost neprenechavaj na chlapov.Prajem vela stastia.

a urobila som si VS /este som bola na materskej/ a hned po VS som sla pracovat...
a naozaj si neviem predstavit, ze by nebol...

btw. mia ja som mala 20 r., co je na zvazenie....32 r. - porozmyslaj, ci to nedokazes, ci nemas podporu...

mia 7878 - mne sa stalo to iste, mna moj byvaly priatel po 2 rokoch nechal, ked som mu povedala, ze som tehotna...ze ked si necham dieta, uz ho nikdy neuvidim - co sa aj stalo, nechala som si ho a som teraz uz siesty rok najstastnejsia na svete!!! nikdy by som ho nevymenila za nic na svete!!! je uzasny a ja som hrda!
kaslat na blbeho xlapa, ale jedno ti poviem a viem o com hovorim, ked pojdes na UPT - budes kazdu noc revat a revat a revat od bolesti

ale ak si myslis, ze ho neuzivis a nemas podporu.... ja by som sla na UPT, ja som vsak mala podporu v rodicoch a som vdacna, ze som uz nemusela na to ist...