Chcem mu dat na vyber... /milenecky vztah

Dobry den, chcela by som vas poprosit o vyjadrenie vaseho nazoru... najprv si precitajte moj "pribeh"
Medzi nami je velky vekovy rozdiel, ma dve male deti, a manzelku, s ktorou je doteraz, pretoze sa narodilo pred rokom najmladsie dieta. Inak by bol uz inde. Je zodpovedny, svoje deti miluje, no v podstate caka len kym vyrastu, aby mohol zacat vlastny zivot... Pozname sa dlhsiu dobu, vzdy to bolo velmi dobre priatelstvo, zblizovali sme sa, hovorili si vsetko, pomahali si. Jednoducho priatelsky vztah na vysokej urovni. Ked som mala problemy vo vztahu, vzdy mi poradil, podrzal ma... az sa to stupnovalo a zacali sme sa stretavat viac, nase rozhovori do noci boli coraz intenzivnejsie, dovernejsie... vedeli sme, ze sa navzajom pritahujeme, vedeli sme o bariere medzi nami, az nastal rychly spad. Stretli sme sa, vsetko bolo v poriadku, rozpravali sme sa o vselicom moznom, vtipkovali sme, az sme sa zacali vasnivo bozkavat. Nasledujuci vecer to vyzeralo, ze to obaja lutujeme, uvedomovali sme si intenzivnejsie bariery medzi nami... tak sme to nechali plavat... isla som na dovolenku, boli sme stale v kontakte, az to prepuklo. povedal mi ze ma miluje, nech to trva co i len minutu, nech je to na akykolvek sposob, ale ze len pri mne dokaze dostat zo seba nehu, ze len ja som clovek, ktoremu moze povedat cokolvek, co aj naozaj je. Zamilovali sme sa do seba. No on je v zvazku, nech je to aj nestastny zvazok, ale je... a ja som v zvazku partnerskom. Svojho priatela lubim, avsak sme odlisni. Velmi ma to mrzi, ale tento vztah, ktory je milenecky ma nici pomaly. Moja matka sa to dozvedela a robila sceny, aby som to ukoncila, tlaci na mna, vydie ra ma (nemam este 18)... ona vie, ake to je, pretoze tiez mala vztah so zenatym chlapom, ale to bolo nieco ine... som v podstate zviazana. cele noci poriadne nespim, po nociach si vacsinou piseme do neskorych hodin. je to ciste, krasne, ale rozum mi hovori, nech si vyberie... viete, ja mam problemy zdravotne, problemy s depresiami a tak dalej, a nie je to pre mna lahke. Dnes sme spolu telefonovali, snazila som sa byt v pohode, pretoze vcera vecer som mu povedala, ze uz nevladzem a ukoncim to ja, pretoze neznesiem cakat, kedy to spravi on... on sa boji o mna, on je clovek, ktory sa zaujima o svoje vnutro, je to clovek, ktoreho miljem pre jeho zrelost, pre obdiv, ze ja som otca nemala, a on je otcom ktory da svojim detom aj to posledne... milujem ho celou svojou dusou, no rozhodla som sa, ze zajtra, ked sa stretneme, poviem mu, ze to myslim vazne, ze naozaj to nie je rozmar a chcem mat jasno vo vsetkom. chcem mat ISTOTU. povedzte mi, pomozte mi, ako svojej kamaratke, ktoru neodsudzujete, ale chcete jej poradit.... ako to mam urobit?