Neviem niekoho milovat ...

Nie si na to pripravena, to je normalne. Nehladaj zatial ziaden vztah, sustred sa na nieco uplne ine a pockaj si par rokov. Uvidis, ci sa nieco zmeni, ci sa sama zmenis. Niekedy na to clovek musi dusevne dozriet - hlavne, ak to berie dost zodpovedne.

Anjelik a co takee?? :)))

žiadny vzťah, chalan mimo sr, krasna dialka a ani nefieš čo vlastne ceš? hm tak to mi dačo pripomína =)))

Zuzi asi si moj posledny prispevok zle pochopila..... :)
Medzi nami dvoma k nicomu nedoslo myslim k tomu :) a ja sa do takej veci rozhodne hrnut nemienim... Pretoze mi na tom zalezi :) Len tolko.. a kludne reaguj a pis aj dalej ja budem len rada :)

Ou ou, tak tuto už končí moje reagovanie, pretože už zasahujem do Tvojej a priateľovej intimity. Pozitívne je, že Ťa netlačí do ničoho a môžeš kľudne odísť a rozlúčiť sa s ním len bozkami. Jeho cieľom je určite s Tebou prežiť aj niečo viac, otázne je však, či to chceš aj Ty, keď si na začiatok spomínam, že si písala, že si nemala ešte žiadny vzťah. Mám taký ciťák, že sa tohto Vášho intímneho splynutia obávaš, čo je veľmi dobré, pretože u Teba funguje tzv. pud obrany, nejdeš strmhlav do vzťahu. Ja Ti už nedokážem viac niečo napísať, ale buď pripravená aj na to, že po Vašom sexuálnom spojení sa môže zmeniť nielen jeho správanie, môže to byť aj Tvoje, môže nastať obrat v rozprávaní, chápaní sa a podobne, lebo prežijete emócie. A môže to byť aj úplne naopak - ešte viac sa zblížite. A tiež je tu otázka, či sa Ti to bude páčiť alebo nie. Je to nadlhšie. Moja skúsenosť? - snažila som sa oddiaľovať sexuálne zblíženie s partnerom koľko sa len dalo, aj keď som už bola riadne mimo. Pekný deň. Ahoj Z.

Ahoj Zuzi tak no mas pravdumozno ho skor vnimam ako svoju butlavu vrbu .. ale zase nase rozhovy dokazu trvat HODINY... naposledy to bolo takmer 10 hod vkuse :) Aj to sme sa potom museli rozlucit lebo som nechcela aby sa v noci vracal autom prisli neskoro kedze cesta mu trva cca 3 hod.
A este ... on ma za sebou dva vztahy baby boli starsie odo mna.
A co sa tyka toho hrania so mno nie nie to vobec , ver poznam ho , a je to fakt taky prijemny chalan kt si baby vie vazit nepoznam ho zase tyzden :) Ale vies co je zlvastne ? Ze mam pocit ze sa s nim skor hram ja a nie on . Lebo aj teraz sme sa naposledy videli po mojich narodkach , to bolo na zaciatku aprila. A je to tazke sice si piseme cez net alebo sms ale nazivo je nazivo . On robi mimo sr .
Pusinky uz boli aj take tie INe.. :) to bolo niekedy v jaunari este potom som mu ja povedala ze radsej aby sme boli kamosi ... Neviem dako som to citila ze tak by to malo byt .
A teraz ked sa znovu stretneme tak neviem ako sa mam voci nemu zachovat kedze viem ze on by bol velmi rad keby je medzi nami nieco viac.... Fakt si povahovo velmi sedime. Len nie som si uplne ista ci to chcem aj ja. To je ta moja vahavost .... vlecie sa to uz dost dlho su to mesiace a ja som obcas z toho uz unavena..
Ale co uz no so svojimi pocitmi si akosi neviem dat rady. Neroozkazem svojmu mozgu aby som na to nemyslela.. :)

Vidíš, ako ma vťahuješ do dialógu :). Nechcem Ťa už oslovovať bezradná, lebo ňou nie si. Takže radšej kámoška :), chcem len toľko, že nerieš čo sa riešiť ešte nemusí - teda otca ako príjme Tvojho priateľa, alebo vekový rozdiel, ak je vám spolu dobre, alebo ako máš priateľa pobozkať, lebo nevieš či ho ľúbiš, miluješ alebo pociťuješ pri ňom len zdieľanie spoločných rozhovorov, ono sa to všetko krásne vykryštalizuje. Diaľka je dosť veľká, to by strašilo aj mňa a hlavne kto sa obetuje a príde kto-za kým. Nemyslím teraz výletmi a návštevami, ale raz, keď budete vážnejšie uvažovať. A vieš ako som ja zistila, že môj manžel je TEN akože pravý? Poznala som cca 5 mužov pred ním (nemyslím teraz sexuálne) a pri každom každom som mala pocit, že ma nechápe, že je mysľou niekdy inde, nezdieľali sme spoločné názory a rušili ma jeho spôsoby reakcií, jeho štýl života a pod. aj keď ma fyzicky priťahovali. Až som spoznala manžela a neskutočne vo veľa veciach sme sa zhodovali a normálne som si prvýkrát jeho predstavovala ako muža po mojom boku. Takže verím, že aj Ty raz prídeš do tohto štádia. A keďže nevieš ako máš dať priateľovi pusu, asi sa pri ňom necítiš uvoľnene a niekde v podvedomí ho vnímaš skôr ako svoju bútľavú vŕbu. Len verím, že on sa s Tebou nehrajká. Píšeš tiež o samote - to ti verím, dnes je veľmi zvláštna doba - strašne vôkol nás veľa vzruchu, ľudí, akcií, činností a pri tom je to okolie len taký doplnok, pretože svoje vnútorné prežívanie dokážeme prežiť len sami, lebo nik to nevie tak prežiť ako Ty, len to s Tebou môže zdieľať. Ale si úplne na dobrej ceste uvedomovania samej seba - držím päste, aby si dosiahla vnútornú spokojnosť so sebou, svojim konaním, prežívaním. Dobre by sa s Tebou kecalo, máš v sebe určité hĺbavé myslenie. Držím Ti všetky päste :). Veľa šťastia. Zuzana

Ahoj Zuzi dakujem Ti za nazor..
(samozrejme aj vam ostatym ) ..
fakt som si o sebe myslela ze som sibnuta tym ako rozmyslam a ako sa k tejto veci staviam . Ale ono to aasi naozaj raz pride.. aj same.
Len ma obcas trapi samota a to ze nemam vedla sebaniekoho kto by ma pochopil a komu by na mne zalezalo .
Tym clovekom je cloviecik ten o 9 rokov starsi . U mna to bolo vzdy tak ze ma zaujimali skor starsi , predsa ono to je o niecom inom .. vyspelost nazory na zivot a tak .
Ale ked som s nim ver alebo never nikdy si neuvedomujem ze medzi nami je 9 rokov. Az ked som sama a tak nad tym uvazujem, obcas sa ako keby zlaknem ze co to vlastne robim ??? Ved ON by uz kludne mohol mat zenu a svoje deti ze som mozno pri nom iba mlada zaba ,, hoci on sam mi nie raz povedal ze mam rozumu viac ako 20 rocna. TY sa teraz akoze nechcem chvalit, aby to tak nevyznelo : )
Trapi ma vsak aj to tie reakcie ked niekomu poviem kolkoma rokvoo a tak .. MYslim a viem ze ani u mojho otca by nepresiel a bojim sa ...
NEchcem ho sklamat a stratit!!! Neviem si predstavit ze by som sa s nim uz nemam nikdy stretnut alebo rozpravat .-.. LEn akosi neviem rozlisit ci som zamilovana do nho , do jeho myslenia alebo do situacie ako takej . Ci to nie je len take pubertalne vzplanutie alebo take daco .. Trva to uz dlho pomaly to bude rok a ja staale neviem ako sa zachovat . Ist dotoho alebo nie?? Navyse je tam dalsi problem .... Dialka. Vyse 190km ..
Najhorsie byvaju lucenia ked neviem ako mam reagovat ....... Aka pusa a tak ..
Dufam ze tento prispevok nevyznieva ako keby ho pisala 12 rocna:)

Ahoj BEZRADNÁ. Najskôr na úvod - si úplne normálna citovo založená mladá žena, ktorá má toho pred sebou veľmi veľa a nevie, čo ju čaká. To, že si nevieš dať odpoveď na mnoho vnútorných otázok nie je nič nezvyčajné. A nie si taká len Ty. Ak dovolíš, niečo o sebe. Ja som si tieto otázky kládla do mojich 29 rokov, kedy som konečne stretla môjho súčasného manžela. Mala som pocit, že žiadny muž mi nerozumie a ja nerozumiem im. A robila som to presne ako Ty, vždy som každého od seba odháňala a to preto, lebo som nebola na vzťah dostatočne zrelá. Chcela som niekoho milovať, ale súčasne ma to desilo. Až teraz, keď mám 36 rokov, 4-ročného syna a úplne normálneho manžela, som pochopila, že do štádia milovania sa človek musí prepracovať, dozrieť a hlavne, musí nájsť takého "trafeného", aby pochopil, že ľúbi. Venuj sa športu, rozumnej partii, vzdelávaj sa, čítaj a rob všetko to, čo ťa baví, lebo ten okamih normálneho vzťahu ešte len príde a s ním aj láska. Jednoznačne si podľa mňa veľmi citlivá, ale navonok vystupuješ ako samostatná, preto sa možno pýtaš aj na ten vekový rozdiel, lebo ťa asi priťahujú skôr zrelšie typy mužov. A môj názor je, že 9 rokov rozdielu medzi partnermi je dosť, nevravím, že to nemôže fungovať, ale zdá sa mi, že by si si nahrádzala otca takým starším mužom. A kto to povedal, že ako 18-ročná, už musíš mať vážny vzťah? Tak rada by som s Tebou pokecala inak, ako keby si rozprávala o mnohých mojich kamarátkach a mne, keď sme boli v Tvojom veku kedysi. Prajem Ti veľa šťastia, a vyčkaj, Tvoj čas na vzťah ešte len príde. Zuzana

a ja som si uz myslela ze som jedina!!! tiez mam taky problem, a newem ci je chyba vo mne, alebo jednoducho takych chlapov akych ja chcem uz "nevyrabaju"...
vztahov som uz mala zopar ale so vsetkymi chlapmi som doslova "zametala", bolo mi fuk co si myslia, ako sa citia, a bolo mi jedno ci ma nechaju alebo nie... nakoniec som to vzdy skoncila ja a vacsinou dost surovo... im pukalo srdce, a ja som to mala na haku... vsetky moje kamosky kvoli chlapcom plakali, boli ochotne im zniest modre z neba, no proste boli uuplne zalaskovane az po usi... a to sa mne este nestalo...
no uz fakt netusim ci som ja taka bezcitna harpija, alebo som len nestretla "toho praveho"... ale zacinam sa vazne obavat ze nakoniec skoncim na stare kolena sama...