Ahojte mam 24 rokov a priatela ktory ma 21 ja viem je to dost vyrazny rozdiel, ale s tym som aj na zaciatku vztahu ratala no nakoniec sa to vyvinulo tak ze sme spolu uz 2 roky. Ale mam taky problem poviete si ze som hlupa ja viem ze som nejake vci mala riesit inak a viem ze by bolo aj spravne rozist sa a ist si vlastnou cestou...ale nedokazem to.
Takze priatel ma tak trosku klamal chodil von po diskach s kamosmi bez toho aby mi to oznamil...nemala by som s tym problem ale ked som sa to dozvedela a povedala mu to tak povedal ze doteraz nebol nauceny nato sa niekomu spovedat co robi. Dalsi problem je ten ze teraz uz nechodi neikam ale on chodi do roboty ja do skoly na vs a jednoducho nechce byt so mnou kazdy den mne by stacila hodinka ale on ju radsej stravi doma pri pc ako somnou a potom mi vycita ze chcem byt stale snim ze on je unaveny atd. ako ja to chapem ale vadi mi to. A dalej raz ma podviedo teda bozkavl sa s jednou babou mali sme vstedy nejake problemy...a vsetko sme si vysvetlili a tak ale teraz je to take ze ja som svojim rodicom nakolko este byvam u nich povedala co sa stalo a oni no nemaju ho velmi vlaske a on odmieta ku nam prist a ja neviem ja ho stale kontrolujem a neverim mu. Co mam robit?
Má ten vztah buducnost?
ja si nemyslim ze je medzi vami nejaky fakt velky rozdiel, su chalani, ktori v tom veku, aj v nizsom, maju jasno, ze chcu jednu jedinu, bud sa uz vyburili kolko im trebalo, alebo im to netrebalo vobec, ale chcu mat vztah a investovat do neho. no je ich ojedinely poces kusov. v takom veku sa chce chlapec vyblaznit, skusat, objavovat, a to ten tvoj aj robi. takze ako uz bolo povedane, bud sa s tym zmieris a budes mu musiet mnoho tolerovat, alebo to skoncis.a nemas zaruku, ze ak mu to tolerovat budes, ze i tak si to o nejaky cas nerozmysli, ze chce viac slobody, uz bez tvojej tolerancie.
ale nechapem jedno, pises ze ste spolu 2 roky, ale ze nebol nauceny niekomu sa spovedat..to moze povedat po 2 mesiacoch nie rokoch...a nie je to spovedanie oznamit priatelke ze idem s kamosmi von...
to co urobis zalezi na tebe, ja by som to zabalila
winki Ja som ti len chcela napisat,ze nech spravis cokolvek,iba cas ukaze ako to s vami dopadne:-)Na vztahy zaruku nikdy nemas,moj priatel so mnou zostal aj napriek neskutocnym scenam,ktore som mu robievala,len som si nevedela pomoct.Teraz som v stadiu,ze mi to normalne chyba,nie tie sceny,ale to vzrusenie okolo toho vsetkeho,rozmyslanie,co robi a s kym sa stretava.Teraz uz mam istotu a vydupanu 1000x preverenu uprimnost a mala by prist spokojnost,no zase mi tam nieco chyba;-)Tak sa snaz zit pre to,co mas,pokial o nho neprichadzas,je to stale ok,on raz dospeje,len je otazka,ci si ochotna tych par rokov cakat a tolerovat mu aj horsie priestupky:-)
Pocuj chlapec ktory ma 21 rokov podla mna absolutne nieje na taky vztah ako by si moznmo ocakavala mam takeho rpiatela a ak vymeni cas s tebou za PC alebo hocaku zabavu nepoviem raz za cas aby sa vyhol ponorke ale ak to robi casto..... ak xces a ocakavas vazny vztah tak urcite by som odporucila daco starsie....xix
Winki,
prepáč, ale myslím, že váš vzťah nie je založený na dobrých základoch. Ak sa pre niekoho musíš niečoho vzdať, to nie je partnerstvo.
winki ja ti celkom rozumiem,mna priatel tiez na zaciatku v par zasadnych veciach oklamal.Ja to neznasam,lebo mi to pripada ako by zo mna pri tom ocividnom klamstve robil idiota.Zevraj bol zvyknuty nehovorit veci,ktore mozu zranit.Hmm teraz sa zda "prevychovany" a poslucha:-)A ja zacinam bojovat so stereotypom,kazdy mame svoje veci,ale tieto natahovacky niesu veci neprekonatelne:-)Tak sa drz,majte sa radi a skus sa orientovat na nieco ine,aj ked je to tazke - poznam na sebe.
Ahoj Winki..snaz sa na nehonehnevat..ked nepride za tebou...ved on chodi do prace a je urcite unaveny...tak mu dopraj trosku viacej volnosti.Ved sa nic nestane..ked nebudete spolu, a aspon si budete trosku viac vzacnejsi :)a urcite to oceni aj on z tvojej strany. A neboj sa o neho..pokial mu veris tak nie je o com :)
winki,neboj ma ten vztah buducnost,ked sa mate radi:-)Ta kontrola ta pravdepodobne sama casom prestane bavit,hlavne ak si najdes aj ty nejake lepsie veci na pracu.A s tvojimi rodicmi si vychadzat nemusi,s tym nepohnes(ale myslim,ze ak trochu dospeje,aspon "pro forma" sa k nim bude slusne spravat a obcasne navstevy prezije).Asi by som vasu situaciu zhodnotila,ze cas vsetko ukaze.Veci sa zmenia,ked spolu zacnete zit,uz ti taky vzacny nepride a budes chciet mat aj ty obcas klud.(hmm to ja len podla seba sudim teba,ale poznam vela parov,co to takto maju a vztah drzi pevne ako skala:-)
