zacnem hned skraja, mam vztah, nieco cez tri mesiace... ja studujem a on pracuje...
problem je v tom, ze ako vysokoskolacka mam prazdniny o dost dlhsie ako by bolo treba a brigadu sa mi zohnat nepodarilo, takze som cely cas doma... moj priatel pracuje a teda nema tolko volneho casu a kedze sme spolu len tak kratko a ja mam volna az az tak by som chcela byt co najviac s nim, no podla neho vidiet sa kazdy den nie je ok, on by to mozno radsej nechal len na vikendy a tu sa troska rozchadzame v tom co chceme, samozrejme uplne na zaciatku chcel aby sme boli spolu stale, pre neho to uz po troch mesiacoch taky zaciatok nie je a nepaci sa mu, ked chcem byt stale s nim, no pre mna je este toto stale ten zaciatok a citim potrebu byt s nim stale no to nejde a aj ked si to uvedomujem, potrebovala by som asi prefackat, lebo si jasne uvedomujem, ze si tym mozem vztah skor pokazit ako polepsit...
tak vas vlastne ziadam len o jedno, prehovorit mi do duse, vyjadrit svoj nazor a trocha korigovat moje myslenie... necitim, ze by jeho laska polavila, len asi potrebuje viac priestoru ako mu ja davam a v tom potrebujem pomoc, lebo samej mi to akosi velmi nejde a znicit si vztah len kvoli tomu, ze sa doma nudim a neviem co so sebou... a este nieco predtym som mala vztah dlhy 3,5 roka a bola som zvyknuta byt s frajerom stale, mozno aj v tom je problem... pomozte mi prosim
vztah_ako dalej?
neviem moj nazor je ,ze v prvych mesiacoch ma byt clovek v tom najvacsom opojeni pretoze tie zaciatky su najkrajsie a mne to pride tak, ze on ta o vsetky tie veci dako ochudobnuje. Ja ked som zacala s mojim terajsim priatelom podotykam, ze tiez pracuje a ja som tiez student a mala som viacej casu ako on vzdy po robote sa po mna zastavil lebo chcel byt so mnou a podotykam ze to bolo po 10 vecer :D takze som si to strasne vazila. Asi by som sa s nim na tvojom mieste porozpravala ,ze ty mu chces dat jeho zivotny priestor a chces aby bol stastny ale, ze musite najst komprosmis lebo teba jeho egocentrizmus stastnou nerobi. A myslim, ze hladas chyby v sebe a pritom ich ma on...tot moj postreh
aaaaa, aby som nezabudla, uz sa mu zda to nase stretavanie v pohode a nema pocit, ze by som mu nedavala ziadny priestor... takze pozitivne, len teraz som casto ja ta co ma pochybnosti
modra, stacilo by mi to, ak by to bolo aspon kazdy druhy den, tak by som bola spokojnost sama, ale bohuzial...
no, baby ozyvam sa vam, lebo viem, ze kopa pribehov tu zostava nedokoncenych a aj ked az po skoro mesiaci, ale hlavne, ze som sa ozvala, no nie?
no, k tomu vztahu asi tolko, ze sice som sa umudrila a stretavame sa tak raz maximalne dvakrat do tyzdna... neviem povedat ci to nestaci, alebo o co vlastne ide v mojej psychike, ale pravdou je, ze v tom vztahu sa uz co to udialo a psychika sa musi dostat do poriadku...
aj tak sa stale nedokazem dat do poriadku, myslim po psychickej stranke... tentoraz je treba uznat, ze porobil nejake hluposti aj on... napriklad teraz posledny vikend mi stale sluboval, ze ho konecne venuje mne, kedze ten minuly siel na pansku jazdu a teda bola som s nim len par hodin cez den a ten vikend predtym som s nim nebola vobec... teda tak akurat cez tyzden som sa s nim stretla na dve tri hodinky... no aby som sa vratila k tomu co som zacala, tak nakoniec sa cez vikend nedovalil aj ked sluboval, no dala som mu to pocitit a dovalil sa este v noci z nedele na pondelok, lebo ma to uz naozaj vytocilo...
uprimne ta frekvencia stretania sa sa u mna miestami az pohybuje na hranici znesitelnosti...
ale tak riadne sa s nim snazim o vsetkom co mi vadi rozpravat, ale nemajte strach, nesnazim sa ho ukecavat na castejsie stretanie sa... ale snazim sa dat na prve miesto komunikaciu...
aj sa mi ho po tom co mi vyviedol tento vikend podarilo dvakrat rozplakat...
lenze este je tu to, ze ja odkedy nastali tieto problemy, tak zle spavam a nemam chut jest... som z toho psychicky znicena a este som sa do poriadku nedostala, co nie je dobre, kedze koncom septembra ma cakaju statnice...
inak dnes sme boli spolu v zoo v bojniciach, tak som sa aspon trocha zabavila...
a prepacte, mam pocit, ze moj prispevok je strasne chaoticky, ale snad z neho vycitate vsetko co treba..
Christie, je to tak, ze stastna musis byt TY SAMA SO SEBOU, az potom si schopna mat poriadny vztah. Nevesaj sa na mileho a najdi si zabavu aj sama. Ja ho chapem, kedze tiez dlho pracujem a niekedy som taka unavena, ze by som na rande nevladala :) hoci ja by som aspon na hodinu na pivko skocila aj po praci...ale to by ti unho asi nestacilo, co? keby ste sa o siestej stretli a o siedmej by chcel ist domov...
no co christie? ako pokracujete?
ja som sa tiez objednala k jednej psychologicke, teda mamina mi ju vybavila, ma s nou skusenosti ( v ramci svojej prace). Verim, ze pomoze,... :)
ano majolenka, vazim si to a vstupila som si do svedomia, inak by som tu neziadala o pomoc a radu, ale rozmyslam uz aj nad psychologom, myslim, ze by mi viac pomohol ako ktokolvek iny, tak uvidim co poriesim v najblizsej buducnosti
christie, ty mas tu vyhodu, ze sa aspon mozes na neho tesit. nechodis spat a nevstavas s pocitom, ze ho uz mozno neuvidis, pretoze vy spolu chodite. tak si to vaz a nepokaz vas vztah.
no asi si pustim pesnicky a pockam kym pomaly zaspim, hlavne mu nesmiem ani za svet pisat, drz palce, ja sa zajtra ozvem
christie - chod niekam von s kamoskami :) alebo sa nieco zahraj na PC, newiem co ta bavi :)
