Zakladám túto tému preto aby sa tu rozpútala diskusia o tom aký je Váš názor na psychické poruchy. Ešte stále žijeme v dobe kedy ľudia psychickými chorobami dosť opovrhujú a podceňujú silu určitej psychickej choroby. Do tejto skupiny patria depresia, rôzne závislosti (alkohol, omamné látky, gamblerstvo..), fóbie, schizofrénia, poruchy príjmu potravy, adaptačné poruchy, sebapoškodzovanie, depersonalizácia a derealizácia, panická porucha, úzkosti a mnoho mnoho iných.
A teraz tá správna otázka znie, dokázali by ste milovať, žiť s nikým kto trpí niektorou z hore uvedených chorôb? Dokázali by ste ho milovať takého aký je. Mnoho ľudí nás za to odsudzuje, správa sa k nám ako keby sme mali ebolu alebo čo...zdraví ľudia nevedia pochopiť, že psychické ochorenia sú niekedy horšie ako tie fyzické a preto sa nám vyhýbajú.
Takže aký je Váš názor na psychické ochorenia???
Aký je VÁŠ názor?
nou
s tým úplne súhlasím, ale to sa týka len závislostí, čo ak práve tvoje dieťa podľahne depresii či schizofrénii čo potom? tomu sa ťažko predchádza a ťažko rodič zistí kedy nastal ten zlom u dieťaťa
ja si myslim, ze su to len hypoteticke odpovede, najma muzi su geroji, ked sa o tom hovori a pritom prave oni opustaju zenu, ked ma psychicke problemy, alebo sa jej narodi chore dieta a tak.....takze tak...
myslim si, ze nikto nevie zodpovedne povedat, ako by sa zachoval, pretoze teraz, ked nic take nehrozi, si kazdy mysli, ze to zvladne, ale co ak to bude psychicka porucha, ktora bude vyzadovat hospitalizacie v nemocnici, byt zatvoreny/a doma anevychadzt kvoli strachu, ohovaranie zo strany druhych a podobne.....
doba sa zmenila, ludia maju sice iny nazor na psychicke choroby, ale ich sila je rovnaka, a problem je, ze este stale ten zdravy partner znasa velmi tazko /ak vobec/ psychicky problem toho druheho.....
idem prave na medzinarodnu vystavu PSYCHIATRIA, napisem, ked sa vratim.....papa
kedze som rodic, tak je na mne, aku vychovu dam svojmu dietatu. ak sa mu nebudem venovat od malicka, tak je na spravnej ceste k alkoholu, ci drogam...ohybaj ma mamko, pokym som ja Janko! preco sa niektore dieta v puberte "spusti" ? je to vizitka rodicov. ak niekto tvrdi, ze nie, tak sa myli! lebo potom preco sa to nestalo mne, mojim surodencom a inym ludom,ci detom v pubertalnom veku?? vsetko sa zacina v detstve a v dospelosti sa to prejavuje.
a čo ak by sa to stalo Vášmu dieťaťu? čo potom?
povedzme, ze je to po 20rokoch manzelstva: keby sa stal -alkoholikom, gamblerom, ci narkomanom,ci prepadol inej zavislosti zo svojho nerozumneho konania, tak by som si zbalila kufre a s cistym svedomim odisla. potom su tu iste choroby, ktore "mozno" nevie ovplyvnit, tak to je na zvazenie. keby mal volu liecit sa, neprepadaval sebalutosti a pod., tak je to uz ina situacia
Neodisiel by som. Lebo by sa to mohlo stat napr. mne a nie partnerke. Tiez by sa mi nepacilo, keby zbalila kufre a kaslala na prisahu pred oltarom.
no dobre, chápem Vás. Ale povedzme si takýto príklad. Máte partnera ktorého milujete, žijete spolu povedzme 20 rokov a zrazu ochorie. To by ste riešili tým že by ste zbalili veci, vzali deti a jednoducho odišli? Nie je to trošičku sebecké?
A keby vam ochorel partner az v manzelstve? po par rokoch? rozviedli by ste sa? ja v tomto pripade urcite nie.
ja by som urcite nezila s takym partnerom. neodsudzujem takych ludi, no kedze som relativne zdravy clovek, tak nevidim dovod, aby som zila s niekym, kto je takpovediac odlisny, lebo potom kazdy z nas bude zit v tom svojom svete. potom su tu deti. nechcela by som ohrozit svoje dieta tym, ze moze zdedit chorobu po svojom rodicovi, ci zit v rodine, kde su tak zavazne problemy. bolo by to nezodpovedne voci mojim detom. myslim, ze rovny rovneho si ma hladat
No keby to mal partnerka pod kontrolou a liecila sa, mozno aj ano. Zalezalo by aj od konkretnej choroby.
