Ahojte, prosím pomôžte mi,čo mám moje výsledky krvi sú okolo HB 50-80 ,mam alergie na kovy,železo,asi je to kvoli mandliam a častým antb.,dosť často odpadávam z vyčerpania,hematologovia alebo internisti z CP mi pomáhajú v poslednej chvíli transfúziami a vždy ked ma uvidia na CP tak to musi a \"predýchať\",že hazardujem so životom.Ja som to všetko chcela riešiť ambulantným spôsobom,ale lekári všetci, čo ma už \"poznajú\" o tom nechcú už ani počuť,takže mom. som sa radšej k hemat. od septembra na kontrolu nevrátila ( to som ale \"hrdina\") ...ale to nie je riešenie a ak je tak veľmi dočasné, po transfuzii vydržím max. pol roka.Raz tam skončím opäť, a to nechcem, ved sa im už nemôžem pozrieť ani do očí,lebo vždy som podpísala reverzy alebo \"ušla\".A čoho sa bojím,no najmä toho ,že sa o všetkých mojich prúseroch dozvedia rodičia,ktorí o ničom chvalabohu nevedia už 20 rokov,vždy som všetky choroby radšej prechodila,som doma ako v klietke,bojím sa lekárov, hambím sa,tie vyšetrenia ( znovu punkcia kostnej drene,kt. som už raz absolvovala, komplet gastro,EEG,krčné,gynekol.,urol,interné,) čo naplánovali, to by som asi musela byť v \"narkoze\" aby som to mohla absolvovať, a už vôbec si neviem predstaviť,ako by som sa vrátil adomov,ved by som sa z toho musela spamätávať mesiac,a to už doma \"neukryjem\".A už vôbec nechcem aby niekto vedel z okolia,že \"budem\" v nemocnici.Keby sa dalo ísť aspoň do iného mesta,ale tam ma nepoznajú a znovu od začiatku vysvetľovať a pracovať na dôvere... Hambím sa vyzliecť, ukázať telo ,ktoré som riadne \"zhumpľovala\",bojím sa tých lekárov,ktorí mi toľkokrát tak veľmi pomohli,( ale vždy som mala istotu že po hodine z amb. vypadnem alebo nejakým spôsobom odídem a predýcham vonku ten strach )neviem ,čo môžem od nich daľej čakať a neviem im to povedať,čoho sa všetkého bojím.Bývam s rodičmi,som 5 rokov po VŠ.Na odsťahovanie nemám peniaze a ani to srdce,len oni sa o mňa veľmi boja.Čo mám robiť?Ako neubližovať lekárom,rodičom.Priateľom v práci, kt. vždy mi musia pomáhať na nohy, ako si poradiť s mojím \"telom\" ktoré od narodenia poriadne neposlúcha,vždy som bola chorľavé decko.Ja to neviem riešiť \" normálnym spôsobom\" ako ostatní ľudia.Najlepšie by bolo vymeniť celé telo,tak aby o tom nikto nevedel a najlepšia ani ja,ale to asi nepôjde :-)Čo mám robiť?
