Nekonecna zamilovanost

dakujem...a presne ako pises tak to vidim aj ja, ze mi musi vstupit do zivota ine dievca...mozno by som ani nepouzil vyraz lepsie, ale proste ine,co ma zaujme tak, ze na tu prvu mi fakt zostanu len spomienky...ale take spomienky, pri ktorych sa mi nebudu tlacit slzy do oci ako je tomu teraz...sam som zvedavy ako dlho to este potrva...

raz to prejde urcite nebojte sa..ja som si tym tiez preskakala vytrpela si dost a hlavne dllho predlho aj zo dva tri roky ma to drzalo..dlho co? az prislo obdobie ze som zistila ze uz nevidim v kazdom chalanovi jeho a teda neporovnavam alebo ako by som to nazvala a ze nie je len on koho by som chcela a potom som stretla sucasneho s ktorym som stastna nemenila by som ho ani za byvaleho ani za nikoho ineho..a teraz som rada ze to dopadlo tak ako to dopadlo napriek tym rokom trpenia..

rony26: ano, pamatam si na teba:)) uplne ta chapem...ja sa teraz snazim aspon ako-tak pomoct mojej kamoske, s ktorou sa v novembri minuleho roka rozisiel priatel a stale nanho nedokaze zabudnut...aj mala uz iny vztah, no tiez sa jej rozpadol, pretoze stale myslela na toho byvaleho. Cize u nej nepomohla ani ta naplast na srdce...ah jaj, zlomene srdiecko sa tazko lieci:(( prajem ti vela sil, aby si zabudol, aby si sa netrapil a hlavne, aby ti do zivota vstupila nova dievcina a este lepsia, ked to budes najmenej ocakavat-i ked predpokladam, ze momentalne asi ani nepripustas, ze by lepsia mohla byt :)) drz sa:)

Mna to preslo ako psa autobus za 5 mesiacov po dvojrocnom vztahu. Nasla som si ineho a skoncilo to manzelstvom. Som stastna a dakujem neviem komu, ze sme sa vtedy s prvym rozisli:)

dakujem alzbee, dost si mi pomohla...teda neviem ci si pamatas, ale mi sme uz na seba v niekolkych temach narazili...ja v podstate riesim dookola to iste, vlastne nieco podobne ako ddff...az nato, ze som s tym dievcatom nechodil, aj ked pre mna to bolo porovnatelne silne a krasne ako keby to bolo v ramci vztahu...uz to bude nejakych 5 mesiacov co hladam univerzalny recept ako zabudnut, ako nemysliet na tie pekne chvile, na tie drobnosti, co davali zmysel mojim dovtedy vsednym dnom...bolo to tazke pred piatimi mesiacmi a je to tazke aj teraz...neverim, ze niekedy zabudnem,ona bude mat totiz vzdy svoje miesto v mojom srdci, ale snazim sa na nu aspon nemysliet...je to vsak tazke ked sa pracovne stretavame 2-3 krat do tyzdna...a pohnut sa dalej, ako pises,zatial nedokazem...nedokazal by som si najst inu babu len preto, aby som lahsie zabudol...nerad by som bol ja ten co niekomu zlomi srdce, uz len tym, ze by som stale myslel na tu prvu a predstieral lasku k tej novej...

"Co nedokaze vyliecit rozum, casto vylieci cas" (Seneca)...zostava dufat, ze sa nemylil :-)

rony26: ano, mas pravdu...aj ja som si toho vedoma, ze zrejme to nie je fer voci tomu novemu partnerovi, keby mal byt spociatku len akousi naplastou...ani mne by sa to nepacilo, keby som mala byt len niekoho naplastou...ale ked ma clovek naozaj zlomene srdce, tak trva velmi dlho, kym sa z toho dostane, lebo clovek stale len veri, ze ten byvaly/a sa k nemu vrati a cas mu len uteka pomedzi prsty...preto si myslim, ze je lepsie sa pohnut dalej. Ved netreba hned vhupnut do noveho vztahu, ale aspon sa snazit niekoho noveho spoznat, stretavat sa s nim a mozno clovek nakoniec zisti, ze waaaw, ved ja na toho byvaleho/ byvalu az tak velmi nemyslim...ako som spominala v mojom predoslom prispevku: s mojim byvalym sme mali taky vztah, ze nadalej sme spolu sexualne zili (priznavam si to-navzajom sme si vypomahali, kedze sme ani jeden nemali noveho partnera:)) a ja som v kutiku duse aj tak stale verila, ze snad sa ku mne vrati a kvoli tomu som plno napadnikov odpinkla tym, ze ja mam priatela (pritom som ho mala len v mojej hlave)...az pri tom jednom, ktory ma oslovil, som si povedala dost-musim sa pohnut dalej! a sice ma chcel uz pri prvom stretnuti pobozkat, ja som sa spriecila, ze nie..a vysvetlila som mu moju situaciu, ze som si presla rozchodom a stale som sa z toho nedostala. Ten chalan bol chapavy a povedal mi, ze fajn, ale ved stretavat sa mozme. A tak sme spolu zacali chodit von a nakoniec doslo aj k bozkom. A neraz som sa pristihla pri tom, ze nemyslim na byvaleho, ale na toho noveho chalana. Postupne mi ho zacal "vykopavat" z hlavy, ale zo srdca to este stale neslo...no, a potom to vsetko skoncilo tak, ze byvaly sa spamatal, vratil sa ku mne, tento novy bol strasne nestastny (ale cely cas si bol vedomy toho, ze je v poradi az ten druhy), ja som mala tiez voci nemu vycitky, ale teraz uz ma priatelku, s ktorou je stastny, cize sa tesim aj ja, ze sa rychlo z toho dostal:)) Takze osobne si myslim, ze keby ten byvaly po mne znovu nevystartoval, tak by som nanho vdaka tomu novemu aj zabudla...preto sa treba pohnut dalej..aspon vyskusat:))

alzbee, ale nie je to trochu nefer, pre toho druheho, ked je len akousi naplastou?...nemal by sa clovek pustat do dalsich vztahov az ked je uplne "vylieceny" z toho predchadzajuceho?...ale neber to ako vycitku, to si len kladiem otazky na ktore hladam odpovede

So mnou sa po roku a stvrt rozisiel priatel...ale my sme mali aj nadalej taky vztah, ze sme spolu spavali, ale bola som si vedoma toho, ze takto to nemoze ist donekonecna. Kvoli nemu som odmietla plno inych a az po 11tich mesiacoch som si k sebe pripustila aj ineho a na toho byvaleho zacinala zabudat. No nakoniec sa ten byvaly ku mne vratil...ale keby sa nevratil, tak mozem povedat, ze zhruba ten rok by mi to asi trvalo...ale keby som sa nespoznala s tym druhym, tak si myslim, ze by som bola este dlho na toho byvaleho namotana...treba zrejme hladat niekoho ineho, aby clovek zabudol. dat si naplast na to zlomene srdce, postupne sa otvarat niekomu inemu...viem, ze to vyznieva tak hlupo, ze hladat si niekoho ineho len preto, aby clovek zabudol na druheho...ale myslim, ze treba spravit ten krok vpred. Drzim palce a vela sil prajem:))