Uzkost a strach

AHOJ SLAVENA MY ASI MAME PODOBNY OSUD JA TIEZ OPITU SUSEDU A SUSEDA CO NANOSI NA DVOR VSELIAKU ZVER A MNE TO NICI NERVY.tAK ISTO MI ODUMRELO DIETATKO AKO TEBE BOLA SOM V 4 MESIACI A DOKTOR MI SUROVO SPLECHOL DO TVARE ZE TO NEMA VYZNAM MUSIM IST NA VYSKRAB JA SOM SI MYSLELA ZE SA ZBLAZNIM.NIE SME BLAZNI SLAVENKA LEN TIE NASE NERVY SU ASI DOST V PRDELY.AJ MY LEDVA VYZIJEME POSTAVYLI SME SI NOVY DOM A POZICKU BUDEM SPLACAT KYM ZIJEM.JE TOHO VELA ALE MUSIME SA POZBIERAT.VIES TUTO NA FORE SOM OBJAVILA JEDNU STRANKU UZKOST V CHRBTICI A JE TAM JEDNA ZLATA PSYCHOLOGICKA A TAK KRASNE MI DOHOVORILA ZE ASI MA PREBRALA.NAJDI SI TU STRANKU PORADI TI .A NEBOJ SA DOSTANEME SA Z TOHO LEN SI MUSIS UVEDOMIT ZE SI NENI VAZNE CHORA MAS LEN POCUCHANE NERVY A NA TO SA NEUMIERA.MUSIME TAK MYSLIET MOJA INE NAM NEZOSTAVA.DRZ SA A ESTE SA MY OZVI

Ahoj Adka. No ten sused je dost podobne aj u mna. O tom som ani nepisala, ale bývam od malicka v bytovke kde je jeden hrozný ozran a najviac ziape v noci. Zena mu umrela a ozenil sa druhý krat. Prva zena len trpea chuda a druhá to sa nasli. Obdvaja alkoholici. Tak ako mi on strasne vadil, tak jeho druha zena mi vadila este viac. Hlas mala prechlastaný ako chlap. Chvala bohu sa rozviedli a uz len semtam ho pride kuknut. Ta to uz je lepsie. Dcera mu usla do Ciech a syn sa len trapi, maka v praci aby mohly vyplatit ucty. MOj manzel je domovnik, a chce ho uz dat k exekucii, ale je mu luto mladeho tak veri ze dlhy splati. Babky mi je luto. Aj moja babka je chora a nechce ist k lekarovi. Ma uz 81 rokov. Ja uz niekedy mam take stavy ze fakt asi potrebujem psychologa. K psychiatrovi sa bojim ist. Mam problemy s pravym bokom, ktory ma casto boli a moja doktorka obvodna tvrdi ze je to len hormonalna porucha, ze mi nic nehrozi ked nemam uz slepe crevo. Nechce ma poslat na vysetrenie criev. Ked mi zistili ze dietatko je mrtve, ani neviem ako som vybehla z ordinacie. Doplakala som sa hlavne aj preto, ze mi ho ukazali na monitore a to by nemali robit, podla mna. Bolo to strasne a neviem ci sa z toho dostanem. Bol to sice len polovica 3 mesiaca ale bolo uz vsetko zretelne vidno, cele telicko. Za dva roky sa toho moc stalo. Zomrel mi aj moj najoblubeniejsi zubar. Zrazilo ho auto, tesne pred mojim porodom. Este som bola u nho kým som isla do porodnice a bac. Pred tromi mesiacmi som isla k zubarke ktora je mesto neho. Je to mlada baba hadam 28 rocna ako ja. Trhala mi zub. Bola to najhorsia bolest v mojom zivote. Nemohla mi ho vytrhnut, tak skusala vseliako. Sekala, trhala a nic. Domov som prisla takym revom ze som myslela ze od bolesti uz umrem. Skoncila som na stomato chirurgii a to ani neviem ako mi zub vytrhli. Teraz mam tiez dost bolavy zub a neviem co urobit. Ci ist k nej alebo zmenit zubarku. Mam vypadnutu blonbu uz dost dlho a potrebujem zas trhat. Peniaze nie su. Sme vo financnej tiesni taktiez. Mala neposlucha. Chvala bohu ze uz ide do skolky. Potrebujem ist do roboty a uvidim ci to prejde. Ak nie tak uz budem rozmýslat nad tým psychologom. Celý den citim len strach a uzkost. Casto chodim na malu a neviem ci to moze byt tým stresom. Hlava sa mi kruti stale. Ja neviem. Jedine co sa fakt dobre citim a mozem aj poradit je kdesi vypadnut. Nas byt ma strasne deprimuje, kedze som v nom vyrastala v neustálom strese. Tuzim mat malu chalupku,len co ked na vsetko treba peniaze. Moj manzel robi neustále aj nocne taha a to je pre mna tiez hroza. Mame vela splácania, lebo sme byt dostali do daru od mojich rodicov a celý sme ho prerobili. Ale citim sa v nom furt zle. Treba vela chodit von a hlavne medzi ludi a snad ten strach nejako prestane.

Ahoj Adka,

velmi drzim palce aby operacia dobre dopadla. Ja mam za sebou uz 6 operacii a zatial vzdy dopadla dobre.

Ahoj Adka. No ten sused je dost podobne aj u mna. O tom som ani nepisala, ale bývam od malicka v bytovke kde je jeden hrozný ozran a najviac ziape v noci. Zena mu umrela a ozenil sa druhý krat. Prva zena len trpea chuda a druhá to sa nasli. Obdvaja alkoholici. Tak ako mi on strasne vadil, tak jeho druha zena mi vadila este viac. Hlas mala prechlastaný ako chlap. Chvala bohu sa rozviedli a uz len semtam ho pride kuknut. Ta to uz je lepsie. Dcera mu usla do Ciech a syn sa len trapi, maka v praci aby mohly vyplatit ucty. MOj manzel je domovnik, a chce ho uz dat k exekucii, ale je mu luto mladeho tak veri ze dlhy splati. Babky mi je luto. Aj moja babka je chora a nechce ist k lekarovi. Ma uz 81 rokov. Ja uz niekedy mam take stavy ze fakt asi potrebujem psychologa. K psychiatrovi sa bojim ist. Mam problemy s pravym bokom, ktory ma casto boli a moja doktorka obvodna tvrdi ze je to len hormonalna porucha, ze mi nic nehrozi ked nemam uz slepe crevo. Nechce ma poslat na vysetrenie criev. Ked mi zistili ze dietatko je mrtve, ani neviem ako som vybehla z ordinacie. Doplakala som sa hlavne aj preto, ze mi ho ukazali na monitore a to by nemali robit, podla mna. Bolo to strasne a neviem ci sa z toho dostanem. Bol to sice len polovica 3 mesiaca ale bolo uz vsetko zretelne vidno, cele telicko. Za dva roky sa toho moc stalo. Zomrel mi aj moj najoblubeniejsi zubar. Zrazilo ho auto, tesne pred mojim porodom. Este som bola u nho kým som isla do porodnice a bac. Pred tromi mesiacmi som isla k zubarke ktora je mesto neho. Je to mlada baba hadam 28 rocna ako ja. Trhala mi zub. Bola to najhorsia bolest v mojom zivote. Nemohla mi ho vytrhnut, tak skusala vseliako. Sekala, trhala a nic. Domov som prisla takym revom ze som myslela ze od bolesti uz umrem. Skoncila som na stomato chirurgii a to ani neviem ako mi zub vytrhli. Teraz mam tiez dost bolavy zub a neviem co urobit. Ci ist k nej alebo zmenit zubarku. Mam vypadnutu blonbu uz dost dlho a potrebujem zas trhat. Peniaze nie su. Sme vo financnej tiesni taktiez. Mala neposlucha. Chvala bohu ze uz ide do skolky. Potrebujem ist do roboty a uvidim ci to prejde. Ak nie tak uz budem rozmýslat nad tým psychologom. Celý den citim len strach a uzkost. Casto chodim na malu a neviem ci to moze byt tým stresom. Hlava sa mi kruti stale. Ja neviem. Jedine co sa fakt dobre citim a mozem aj poradit je kdesi vypadnut. Nas byt ma strasne deprimuje, kedze som v nom vyrastala v neustálom strese. Tuzim mat malu chalupku,len co ked na vsetko treba peniaze. Moj manzel robi neustále aj nocne taha a to je pre mna tiez hroza. Mame vela splácania, lebo sme byt dostali do daru od mojich rodicov a celý sme ho prerobili. Ale citim sa v nom furt zle. Treba vela chodit von a hlavne medzi ludi a snad ten strach nejako prestane.

AHOJ slavena asi toho mame dost spolocneho ,lebo aj mne pan boh nadelil viac nez dost.Ja prezivam to iste ako ty a citim sa hrozne ubyja ma ta slabost ten blby pocit od zaludka ,vsetko sa tto nastartovalo kvoly hlupemu susedovi nici nam nervy az sa mu to podarilo ja som jeho terorizovanie nezvladla a dostala som uzkostne stavy na to mi ochorela babka co bolo aj moje zivobitie,lebo som ju opatrovala no pred tyzdnom umrelamala som ju velmi rada ani pohreb som nezvladla a mozno ze je to hlupe ale chybaju aj peniaze ako keby to nestacilo tyzden na to havaroval moj syn ,chvala bohu sa mu nic nestalo a auto mame total rozbite na nove uz asi nikdy nezlozime .To ale nie je zdaleka vsetko zistili my vyrastok na kostrci treba to dat prec lebo uz stracam cit v nohach a nikto nevie co bude po operacii.Zatial to zvladam bez liekov bojim sa velmi sa bojim.Jeden pan mi povedal ze pan boh netresta zlych ,lebo nema na nich a dobrych skusa ja sa pytam nestacilo uz mam sa uz totalne zblatznit aby sa nadomnou zmiloval???

každý jeden z nás máme nejakú minulosť, niečo čo nás ťaží na srdiečku. Vidím, že ty toho máš naozaj veľa. Ale píšeš že sa veľa modlíš, a ako určite vieš tak pán boh každému nadelí len toľko koľko zvládne. Takže určite by ti toho nedal viac, on ti verí že si s tým všetkým poradíš. Je dobré niečomu veriť, pokiaľ veríš tomu že ti pomôže tak ti určite pomôže...ale osobne by som sa nezverila len do jeho rúk. Určite by som ti odporučila psychológa s ktorým by si sa o všetkom porozprávala. Našli by ste spoločné riešenie, a veľmi by sa ti uľavilo. Nie hneď ale po nejakom čase určite. Možno by si potrebovala aj lieky ale to človek z jedneho príspevku nemôže odhadnúť. PSycholog by ti už povedal, že či je to tak vážne aby si navštívila psychiatra. Možno by ti pomohlo preliečenie. Skús o tom všetkom porozmýšľať. Nie každý kto je na psychiatrickom liečení je skutočný "blázon" len niekedy nevieme nájsť ten správny smer kadiaľš sa máme pobrať a potrebujeme trošku postrčiť :) Držím prsty a verím, že sa rozhodneš správne a ksús porozmýšľať aspoň nad tým psychológom :)