Najväčším priateľom gramblavosti je strach. Najväčším nepriateľom je sebadôvera. Keď som bol ale v ôsmom či deviatom ročníku základnej školy, na telesnej sme hrali iba basketbal a nohejbal. A samozrejem zo začiatku mi to nejak nešlo, spravil som pár kiksou, a zrazu som bol pre všetkých úplne neschopný. A samozrjme ničomu to nepomohlo. Išiel som hrať vždy so strachom. A so strachom prichádzala ďalšia neschopnosť. No niekedy som proste už v zápale hry, zobral loptu, prešiel cez celé ihrisko a šupol parádny dvojtakt. Alebo som na nohejbale šupol točenú a nechytateľnú strelu. A čoho som sa dočkal? "Niekedy aj motika vystrelí" A ono jak som bol mimo toho, veci neboli až tak zlé, v podstate samému sa mi vcelku darilo. Dlhú dobu som si napríklad hádzal o stenu tenisovú loptičku, jednoducho som pozeral telku a hádzal loptu, a tak som si dosť vytrénoval reflexy. Dnes? Asi ťažko by niekto povedal že som neschopný. Ako niežeby som bol dáky expert, ale väčšinou čoho sa chytím nemám problém. Či práce, či koníčkov, či umenia :D Napríklad teraz od nedávna sa učím triky s perom, čo veru nieje úplne najľahšie, plus husle, sám sa už rok učím na husle, a pokrok je poznať. A samozrejme kopec iných aktivít, futbal nevinímajúc. Ale teda poviem ti jedno. Kašli na to čo ti kto vraví. Ty máš schopnosti, máš zručnosť, niesi až tak grambľavá ako sa ti zdá. Ale musíš potlačiť strach z toho čo robíš, a musíš ísť robiť veci nie s pocitom že to skazíš, ale s pocitom normálnym. Idem, spravím, odídem. Niekto si niečo myslí? Mne je jedno. Niečo sa mi nepodarí? Nikto nieje dokonalí. Ale nesmieš prepadnúť do toho že si ozaj gramblavá, lebo niesi. Prekonaj strach, naber sebavedomie, a choď do všetkého s čistou hlavou, bez toho, aby si myslela na neúspech. Môžeš s ním počítať, stane sa, ale nesmie byť pre teba cieľom. Cieľ je úspech a na ten máš všetky schopnosti. Objav to v sebe a život bude ľahší :) Držím palce :)
