Prejdem rovno k veci. Akosi som nikdy nemala stastie na kolektiv ludi. Na strednej skole, to bolo spociatku v pohode, kym som nezacala chodit s mojim priatelom tak sa ukazali aki su. Proste huf magorov co riesili kto ma velky nos, velku rit, kto s kym chodi, kto je aky a nikto nepozrel najprv na seba aby potom hodnotil. Skoro ma ovalilo ked som sa dopocula ze este aj po skonceni skoly ma niekto ohovaral. Ostala som v kontakte asi s 1 kamoskou. Moja najlepsia kamoska zo strednej vsak si za posledne 2 roky nenasla cas aby sla so mnou na kafe ked pridem k rodicom na vikend(byvame daleko od seba). Na vyske to bolo este horsie. Niektori ludia za 5 rokov so mnou neprehovorili, pripadne nemali zaujem ani odpovedat, o nejakej konverzacii nehovoriac. Proste dalsia grupa horenosov, tentokrat ambicioznych karieristov, co by vam nikdy neporadili co bolo na skuske alebo co sa treba ucit lebo to asi bolo pod ich uroven. Z vysky udrzujem pravidelny kontakt len s dvomi babami(bolo nas skoro 100). Nikdy som nebola pozvana na ziadnu party, nikdy som tam nezapadla, dokonca som mala pocit ze niektore baby na mna neprijemne zazerali ani neviem preco, ked sme sa v zivote nebavili a v podstate ani nepoznali. Asi som nemala dostatocne ostre lakte aby som ukazala ze som niekto. Takych outsiderov nas tam bolo viac, s ktorymi sa drviva vacsina ludi nebavila... neviem ci som nejaka divna alebo co... je pravda ze obcas poviem od srdca co si myslim,ale som mila, priatelska, snazim sa vychadzat s kazdym... nikdy som nemala stastie na kamosov... este aj moja najlepsia kamoska odchadza na rok prec :((( ani nemam s kym pokecat niekedy, alebo ist von, proste ziadna poriadna partia, nic... som stale len s priatelom a on je taky ze ma asi este menej kamosov nez ja. Neviem ci som ja divna, ale ked sa pozriem spatne, vzdy som bola isty druh outsidera. Ani neviem co vlastne riesim, ale vzdy som chcela mat okolo seba poriadnu partiu ludi, aby sa stale nasiel niekto kto pojde na pivo, pripadne na vylet. No nestojim o pokrytcov a take povrchne vztahy. Som dost citliva a vedia ma ranit blbe reci. Som spolocenska no casto sa citim sama a mam pocit ze nikto nema o mna zaujem a nema na mna cas :(
skutocni priatelia???
akoby si mi hovorila z duše...Viem sa bavit,myslim,ze je so mnou aj zabava...ale vecsina mojich kamaratov su muzi..co zas trocha prekaza mojmu priatelovi. So vsetkymi kamaratkami to skoncilo,pretoze som sa im zdala divna...-DIvna-fakt neviem,snazila som sa byt mila,vzdy som pomohla,ale skratka menit svoje ja nebudem kvoli nikomu,ani sa pretvarovat.
zakladna skola bola des...vysmievacky atd,na strednej to bolo trocha lepsie,ale opat som nezapadala, kedze som mala dobre znamky aj bez ucenia,dalsi trn v oku niektorych.
fakt neviem...niekedy rozmyslam,naco som vlastne tu a preco som prave ja taka divna,ze ma ludia nemusia. mam vela znamych,rychlo a rada sa zoznamujem,ale ked sa im otvorim dusou,...asi sa im nezdam dost dobra,alebo aspon taka ako su oni.
priatel je super,ale nedokaze zaplnit vsetky diery a taktiez nema huf priatelov-asi sme si sudeni :( :).
rada si pokecam,ak by niekto chcel -- rarulana@azet.sk
Vidim, ze podobny problem, ako mam ja tu ma viacero ludi. A dokonca mladych, u ktorych som si myslela, ze osamelost neexistuje(az na nejaku vynimku).... Problem osamelosti riesim v poslednych par mesiacoch aj ja. Som na prahu 40-tky, mam dve odrastene deti a zistujem, ze som strasne osamela...Deti maju svoje zaujmy, manzel tiez, ma konicek, ktory ho dokonca zivi a venuje tomu vsetok svoj cas. Ja som bola v mladosti da sa povedat stredobodom pozornosti, bola som za kazdu srandu, mala som vela kamaratok, partiu, no vsetko sa to skoncilo mojim skorym vydajom a odstahovanim sa za manzelom. Vtedy som prerusila vsetky kamaratstva, kamosky si uzivali, ja som bola tehotna, stavali sme dom, nemala som na ne cas a ani zaujem, riesila som svoje problemy. Presli roky, venovala som sa rodine, detom, studovala som na vyske popri zamestnani...Teraz mam kopec casu, deti velke,... mozem sa venovat comu chcem, som v podstate este mlada, aspon sa tak citim,...no nemam kamosku. Nemam ziadnu priatelku, kolegyne su fajn, no kazda riesi svoju rodinu, bez nej sa nepohne nikam. Skusala som nadviazat na priatelstva z detstva, mladosti, no vsetko uviazlo pri peniazoch...Rada by som sla trebars na dovolenku k moru, na taku damsku jazdu, no fakt neviem, s kym by som mala ist. Dokonca ani z rodiny nemam nikoho "do partie", sestry, svagrine maju teraz male deti, takze sa venuju len im. Uvazovala som o tom, ze si podam inzerat, mozno sa najde nejaka spriaznena dusa a mozno aj tu...:))
dlho som tu nebola, vidim ze nie som sama. diky za prispevky... bola som na dovolenke, tak som dost premyslala a som rada ze mam aspon tu najlepsiu kamosku, hoci odisla prec na rok a mam este fajn sesternicu, ktora je sice dost zaneprazdnena ale stretavame sa ked ma cas. ja totiz ani nemam ziadnych surodencov... a kaslat na tych ostatnych... :)
sway kolko mas rokov? uz si dlho v prahe?
Ono je to tazke ked nemate kamaratov zo skoly alebo kruzkov, v praci ich uz tazsie najdete lebo kazdy ma uz svoj zivot po robote. Okrem toho su take pracovne priatelstva dost povrchne. Mozno sa skor spoznat s niekym cez zoznamku, chat a tak? Ja ma par priatelov ale velmi dobrych tak som spokojna.
april girl, no ja som z vychodu, takze to mame dost daleko :( ale pisat si kludne mozeme, ja mam nick Claudia565, tak ked budes chciet mozes sa ozvat alebo hocikto sa moze ozvat, budem len rada , ja mam o chvilu 19 :)
meg..to by bolo fajn, kedze vsetci mame nieco spolocne:-) a odkial si ty?
somzBa, jasné, môžeme si písať aj inde:-)
mail mám na azete, teda sonrisa39@azet.sk
Baby a ako vidím, je nás tu takých viac tak by možno nebolo od veci vemeniť si kontakty, poprípade nejaké stretko neskôr alebo niečo v tom zmysle...
No to akokeby som pisala ja...
