mam pocit ze vsetkych zranujem a to skutocne vecami ktore ich nemaju ako zranovat :)) zranujem ich len v mojej hlave
- urcite ranim rodicov ked idem niekedy na akciu alebo do mesta (a este ked im o tom nepoviem tak duplom)
- zranim moju psychologicku ked jej poviem ze to co mi povedala sa ma trosku dotklo, ale nemozem jej to povedat lebo ju zranim
- zranim ludi ktorym niekedy musim povedat "nie"
uz mi z toho presibava ked vsetkych len "zranujem" a je mi ich potom luto a neviem co vsetko...mate niekto podobnu skusenost? ako vyhrabat z hlavy ze vsetkych zranujem a im ublizujem a pritom im je fuk ze napr ja idem do mesta?
zranujem :(
šiblá
Asi ta zranim (dobra blbost), ale si paranoidna. TY NEMAS TU MOC NIEKOHO ZRANIT MOJA MILA. Ako pises, problem je v TVOJEJ HLAVE, to znamena, ze ak sa citi niekto pri tebe ako ranena srnka, tak to on si sposobil tie pocity, su to JEHO pocity a ty si vyhod z hlavy, ze si ich zapricila ty.
jajaaa
jasne,ze nezranujes inych..sama si zranena a beries vsetko prilis citlivo...mavala som podobne pocity, ale treba ich odohnat.postupne...mas pravo citit sa dobre,mas pravo robit chyby,mas pravo nebyt dokonala...tak ako kazdy z nas :) drz sa
AdamKrt
Nestaci Ti, ked Ti niekto povie, ze mu je sumafuk, ci si v meste ?
A psychologicka, vies kolko pocuva takych reci - ju nezranis ani omylom.
Ty nezranujes ludi, ale seba...
