ahojte, mam 160 cm a 53 kil, co som pribrala tento rok, bo som vazila 45 kil.
už dva razy som si vynutila zvracanie, a mam pocit ze to musim robit zas,co mam robit??? je mi fakt z toho zle,mam pocit ze som strasne tučna,a najme ked sa povie nejaka poznamka ohladne postavy mam mindraky,prosim poradte mi co mam robit nemozem sa pozriet ani do zrkadla bez toho aby som si povedala ze musim chudnut.
Som chora?
no už je po víkende. Endy ako si sa držala? Ja som bola úplne v pohode, len včera som bola s deťmi na túre a keď sa vrátil manžel večer z roboty, donútil ma najesť sa, že keď som po fyzickej námahe a dnes mám o kilo viac, tak ma ide šľak trafiť a hneď idem držať pitný deň. Na muža som naštvaná a viem, že mi nechcel tým urobiť zle, ale aj tak som. Neviem sa tomu ubrániť. Poraďte mi ako sa ubrániť tomu, aby som nebola na každého, kto mi núka jesť zlá a aby som nezávidela každému, kto schudne aj keď to buď moc potreboval, alebo schudne z choroby, alebo aj keď vidím, že síce schudol, ale je už škaredý? Sestra mi spomínala, že sa viac ľudí na mňa pýtalo, či som chorá, keď som taká schudnutá. Mne to aj lichotí, ale keď dodajú, že ona bola taká pekná, tak mi je ľúto, že sa im taká nepáčim a neviem, čo mám robiť.
Aj ja vraciam... obcas 2x do dna, niekedy aj tri dni nic. Podla toho, kolko toho zjem. Tiez sa mi na tom nezda byt nic zle... takto to uz robim asi 6 mesiacov... Ale vaha mi stale stoji rovnako. A BMI indexu neverim... vychadza mi z toho podvyziva, ale ked sa pozriem na seba do zrkadla, vidim iba sunky... Nosim velkost tak 34 - 36...
no som zvedava kolko vydrzim ja neprezierat sa dufam ze tento vikend vydrzim, lebo ma porazi... aj mne kazdy nadava ze som uz moc vychudnuta, ale keby som bola tak nemam take tucne stehna, lytka a brucho a boky.... na niektorych castiach to je samozrejme vidno dost, ale ja mam na seba prilis kriticky pohlad... predtym ked som vazila 95kg mi bolo jedno co jem, nebolo mi vsak jedno ako vyzeram, vzdy som dokazala schudnut max tak 10kg a ked sa mi konecne podarilo tych 30kg tak to bol pre kazdeho asi sok ked ma zbadali po roku taku vychudnutu :D si mysleli ze mam rakovinu, alebo fetujem. Pritom vsak staci zmenit stravu a pridat pohyb. Dokonca maso som tiez vynechala a vsetko zle..ked ma pochyti vsak ta zravost - co ma trapi asi len tak od konca januara - tak pozeram vsetko a nasledne mi je tak zle a mam vycitky, ze to idem vyvracat. navyse kazdy den sa vazim ako blazon! nemozem s tym prestat.
Endy máš úplnú pravdu nikdy nebudeme spokojné, podľa BMI je moja ideálna váha 65kg, ja mám 64kg, ale chcem menej. Keď som začínala chodiť na strednú školu som vážila pri výške 176cm 61,5 kg, už to sa mi zdalo veľa. Vtedy som mala také miery, ako chcem dosiahnuť teraz. Postupne som však vyrástla ešte centimeter a na konci strednej som mala 65kg. Vtedy mi to tak nevadilo. Lenže prišlo to, že som si myslela, že už som tehotná a pribrala som na 70kg a nebola som. A keď som na druhý mesiac už skutočne bola tehotná, tak som začala na tých 70kg priberať a pribrala som na 91kg. Po prvom tehotenstve som schudla až po roku, keď som prestala kojiť, ale len na tých 70kg, ako bola moja východzia váha, ale aj to som bola veľmi šťastná, lebo som myslela, že ostanem taká guľa. Potom som po roku znova otehotnela a i keď som si dávala dosť pozor na to koľko jem, zas som skončila s 91kg. Po druhom pôrode, sa mi však darilo každý mesiac byť o niečo ľahšia a tak som po roku mala už tehotenské kilá dole a bola šťastná. Skúsila som, či to pôjde aj na tých pôvodných 65 a dokázala som zhodiť až na 63kg. To sa už síce nikomu z rodiny nepáčilo ale mne áno. O rok som pred vianocami schudla pri prerábaní chalupy až na 60kg a to mi už manžel nadával, že ak nepriberiem, zavesí ma na orloj. Ale samozrejme ja i keď som nechcela, chuť na vianočné zákusky a dobroty bola silnejšia a tak som bola späť na 65 a odvtedy sa stále trápim a kolíšem zo 63 na 67 a tak. A ako píšeš nikdy spokojná nebudem, lebo keď sa dostanem na 63, zas si zmyslím, že by som mohla skúsiť aj na 60, ale to nijako neudržím. Tak sa drž, skús ovládať to prežieranie a hádam sa raz z toho dostaneme. Ja už sa dlhšie snažím neprežierať, tak dúfam, že som na dobrej ceste.
Bože ako možeš blvat nasilu.. to je nenormálne.. ved sa to ešte zastavit da..prestan s tým... ja mám dceru ktorá ma každy rok virózu a vracia každe dve minuty.. je to dačo strašné vždy skončíme v nemocnici na infuziach.. ale toto čo robíš Ty ved s tým prestan.. by som ti dopriala ozajstne vracanie ako ma moja mala by si zbadala čo je to..bude to stale len horšie, zastav to kým môžeš..
jaj a moja vyska je 175cm
pavijo - nebudeme asi nikdy spokojne... nevazim 64kg - ale rada by som tolko vazila podl BMI je to moja idealna vaha, vážim 65,5kg nemám to už daleko a po tomto prezraní cakám kým sa vrátim na tuto vahu. tak dufam ze do nedele tam uvidim to moje cislo aby som nemusela stresovat. Najhorsie su pre mna vikendy hrozim sa ich normalne :( asi si najdem aj na vikendy pracu :D ja tiez zavidim svagrinej napr. ona moze jest cokolvek a nepribere ani gram..ona pri vyske 178cm vazi ani nie 55kg je strasne chuda - to sa mi az moc nepáci ale to jej zavidim ze moze jest hocico nemusi sa obmedzovať
Endy, nepíšeš ale pri akej výške máš váhu 64 kg. Ak chceš obliecť 36 tak to musíš byť ako pavúk. Ja nosím 38 a niektoré veci kôli zadku potrebujem aj 40. Ja sa chvíľkami uspokojujem aj s váhou aj so vzhľadom, ale potom vidím napr. švagrinú ako sa laduje všetkým čo vidí v takých množstvách čo som ja do seba asi nikdy nezmestila a nepriberie z toho tak ma zase chytá zúrivosť a rozmýšľam len o tom ako schudnúť aby som bola ešte chudšia. Snažím sa to ovládať ale väčšinou sa mi to nedarí.Tak ako píše zuzula 11 aj to si uvedomujem, že mám dve krásne zdravé deti a nechcem, aby som moju nervozitu kôli váhe prenášala aj na ne a prípadne u nich vypestovala tie isté stravovacie návyky ako mám ja. Ale neviem si sama pomôcť, rodina mi hovorí, že som chorá, ale ja si to nepripúšťam, len si hovorím, že keď už budem mať tú moju vysnenú váhu tak s tým prestanem. Ale vnútri sa obávam, že majú trošku pravdu, preto som aj sem písala, aby mi to buď vyvrátil, alebo potvrdil aj niekto cudzí, kto ma nepozná.
neviem ci si to ta osoba toto precita ( prezyvka co uz...) ale chcem aby to bola vystraha aj pre ostatnych co maju podobny nazor:
zacala som vracat koncom januara a bolo to tak 2az 3 krat do tyzdna a tiez len vtedy ked som zjedla nieco nezdrave vecer...
na blogoch bulimiciek som si citala ze ake je to navykove a tak a ja som si len v duchu vravela ze kdeze ja sa pekne vyvrackam len obcas ze mne sa take nieco ako vracanie aj 10 krat do dna proste nemoze stat. ALE STALO SA! z nevynneho grckania sa stal osial, plna igelitka zradla, minute peniaze....
dakych 5 dní sa teraz celkom drzim a to tak ze idem vracat raz alebo dvakrat do dna a povazujem to za pokrok lebo nejdem si nakupit zradla a tak... uvidime ako to bude dalej A hlavne nepodcenujte to vsetko lebo spadnete do toho ako ja