nič nemá pre mňa už zmysel

je normalne že po rozchode maš taketo pocity a len čas to vylieči...každý vztah ti niečo dáva, niekam ta posúva, máš nové skúsenosti, si o niečo múdrejší...žiadne vztah nebude taký ako predtým...to by aj bolo!!!ved každý z nás je iný a originál...skús prehodnotit tvoj terajší vztah či ma buducnost...ak nim chceš len zaplatat prázdno a samotu alebo ho berieš ako náhradu tak to nie je dobre...časom sa to zlepší uvidíš..si mladý,neboj lásku ešte zažiješ a opat získaš zmysel života

Keď sme spolu nie je odmeraná vôbec.Aspoň sa mi to tak nevidí.Sa spolu bláznime, rozprávame a je nám fajn.Aspoň mne a teda vyzeráto že aj jej.Bozkávať sa vydržíme spolu veĺmi dlho a vyzerá to že po mne túži.Len či to nie je dôvod prečo je so mnou...Ma to pár krát napadlo.
Mňa trápi to, že keď nie sme spolu aj niekoľko dní nepošle SMS a kedysi to robievala dosť často.Teraz sa poväčšine ozvem ja.Ona pošle len zriedka.Raz som trochu niečo naznačoval a ona povedala že nemala čas poslať.Teraz má samé skúšky v škole, treba známky opraviť tak celkom ju chápem že má toho veľa, ale až ta veľa že nepošle SMS?
Neviem prečo mám pocit že jej môžem veriť.Len či to nie je len nejaký ošial. A má 17 rokov tak ako ja.Toto je jej ruhý vzťat tak ako môj.Tiež sa predtým sklamala ale to bola s chalanom len niečo cez mesiac.Vlastne my sme sa spoznali vtedy keď sme boli v depkách z rozchodu

Ale prečo by si jej nemohol povedať osvojich pocitoch, povedz to ved čo sa môže stať... ak Ta má rada tak sa s tebou porozpráva a pochopí to.. Ja ked som bola mladá tiež som nevedeľa môjmu manželovi povedať že ho milujem, nechápem prečo... a ani dnes mu to nehovorím len sa ho pytam či ma má ešte rád...pritom aj ja svojho manžela mám veľmi rada, len to asi neviem dať najavo..A ako sa tvári ked ste spolu je chladná, odmeraná?? To musíš citiť či Ta má rada a chce Ta.. Alebo Ta len chcela získať a teraz ked Ta má tak Ta už nechce?? Aj to je možné.. koľko má priateľka rokov?

Jajo, pozri si prispevok pod nazvom "Som na dne", pise tam jedno dievca a mam pocit, ze je v podobnej situacii ako ty. Skus jej napisat a mozno najdes spriaznenu dusu a navzajom si pomozete.

A nemyslíte že aj ona by mala niekedy niečo aspoň povedať keď ma má rada?Lebo takto mi to skôr pripadá akoby ma rada ani nemala.Len potom neviem prečo ma tak veľmi chcela. Vtedy som jej poznámky aký som super a podobne ignoroval.No predsa som ju začal mať rád a vtedy to u nej prestalo.
A ja neivme ku komu mám byť otvorený. Napríkad to čo píšem sem o priateľke nemôžem povedať jej.Nepomohla by mi. Môj naj kamoš mi neporadí on poväčšine len zmení tému.Nevie asi čo má povedať.Iba zrieda niečo povie. A rodičom nechem hovoriť nič. Neviem prečo, hoci je to mezdi nami celkom v pohode nechem sa im zdôverovať.A takto je to už dlho a tak už nehladám dôveru u nikoho. Sem som začal písať lebo v poslednej dobe to začína byť niekedy naozaj dosť zlé

Ahoj Jajo,

neboj sa byť otvorený... Priteľke vyznávaj lásku v prvom rade Ty, nečakaj nato že čo Ti ona napíše.. vieš možno ona má práve ten pocit, že ju Ty nemáš rád.. Viem teraz je iná doba, ale za mojich čias to nebolo aby žena zbalila muža, mám 11 ročnú dceru a minule ma zaskočilo ked mi povedala ako baby u nich v škole balia chalanov a jasná že ona medzi nimi.. Vysvetlila som jej že to sa nepatrí, že chlapec má javit záujem a nie baby.. Pozerala na mna čo to trepem, je iná doba fakt.. Ale určite nedrž v sebe to čo k priateľke citiš daj to najavo.. napíš jej sms ako ju miluješ, vrav jej to ked ste spolu.. možno len nato čaká.. skús to aspom...Podľa toho čo píšeš máš život v pohode.. Si skutočne dosť vyťažený.. Ale ja tiež.. Chodím do práce, po práci sa učím z malou a mám domácnosť, byvam v rodinnom dome, malú vozím 3x do týždna po robote na trening hrá futbal a nemyslím nato aký je život na figu... A ostatné ani nespominam.. Je toho tak veľa..

Ja mávam poväúčšine svoje dni dosť nabité.Chodím do školy, potom sa venujem športu a mám aj brigádu.So rád že sa večer zastavím.Aj toto mi začína liesť na nervy že nemám ani poriadne na nič čas.
No a tak ja si asi neviem násť cestu k nikomu.Hoci mám rodičou, najlepšieho kamaráta a teda aj dievča nikomu sa nezdôverujem s týmito vecami.rodičom nehovorím takmer nič len to čo musím a ostatným tak aby nestála reč. Ja nemám pocit sa niekomu zdôveriť. Možno je to kvôli tomu sklamaniu že sa bojím, ja fakt netuším.Ale že by som sa bal že by ma nepochopili aleo sa mi vysmilai to nie, len si to chcem nechať pre seba.
Ja nad tým bývalím deivčaťom nerozmýšlam už dlho a ani k nemu nič necítim asi tak neivem či je to kvôli nemu.Myslíte že hej? len si to neuvedomujem alebo ako?

Toto moje terajšie dievča ke´d sme boli len kamaráti somjej mohol povedať čokoľvek.A aj mám pocit že ona mi tiež hovorievala viac vecí ako teraz. No od kedy spolu chodíme nemôžem jej povedať kopu vecí lebo by ju to asi nahnevalo alebo sklamalo. Neivme povedať či ju kutočne ľúbim ale na stretnutia s ňom sa dosť teším.A aj na ňu dosť často myslievam.Sme spolu len 2 a pol mesiaca tak je to krátka doba na nejakú veĺkú lásku. Len tie citi k nej asi tiež brzdím leb to sa sutočne bojím, že ak sa naviažem zase to môže dopadnúť zle. Ona zozačiatku javyla veľký záujem o mňa.Posielala mi SMS, hovorila ako sa na mňa teší.Ale teraz SMS už ani nepošle, a nejak vyznania lásky tiež chýbajú.Len ak jej niečo poviem ja zopakuje to po mne.Aj sa správa tak povedal by som podozrivo alebo aj tak mám pocit že jej mám veriť, že je všetko v pohode.No sám si tento pocit ničím...

Kika17 mas moj obdiv a uznanie ja by som to asi nedokazal drzim ti palce nech sa ti dari

Ahoj Jajo. Ked som mala 17, zomreli mi obaja rodicia - naraz. Bolo to tesne pred letom, tesila som sa na prazdniny, na to ze si mojim frajerom uzijeme vodu, slnko, skratka vsetko to co ostatni v mojom veku.A zrazu bolo po vsetkom, ziadne plany,ziadne sny, len strasna a kruta realita.Frajer ma nechal, skratka necitil sa na to, aby so mnou riesil tieto smutne veci, chcel si uzivat zivot. Chcela som odist z gympla a na vsetko sa vykaslat.Nastastie som tak neurobila ale len preto ze ma do toho dotlacila moja stara mama, ktora nanestastie o dva roky na to tiez zomrela a ostala som uz uplne sama. Moje plany ist na vysku museli ustupit, musela som sa rozhodnut: bud skoncim na ulici a budem sa lutovat alebo si najdem robotu a nejako sa postavim na vlastne nohy. Nebudem tu rozpisovat co vsetko som si preskakala, boli to tazke casy, pri ktorych mi pomahali susedia z ucty voci mojim rodicom.Roky som mala pocit ze ani nezijem. Dnes mam 35, studujem na vysokej,mam dve krasne deti, ALE manzela, ktory ma necakane vazne zdravotne problemy. Tak vidis, zivot sa so mnou zase zahrava, ale nelutujem sa, snazim sa prezivat kazdy den naplno, lebo zivot moze byt krasny, len mu k tomu treba dopomoct a uzivat si kazdu sekundu. Skus si najst nejaku zmysluplnu cinnost, napriklad ak mas rad zvieratka, vypomahaj v utulku, alebo cokolvek ine. A hlavne: Z tvojich slov mam pocit, ze si nevies najst cestu k rodicom. Mozno si myslis, ze ta nepochopia, ale najdi odvahu a skus sa porozpravat aspon s mamou. Ja by som dala cokolvek za to, keby som to mohla urobit. Nevahaj, mozno budes milo prekvapeny. Dovol rodicom, aby spoznali akym clovekom v skutocnosti si. Drzim prsty

Jajo,si este mlady,aby stracal chut zit pre jeden nevydareny vztah.Vies co vsetko ta v zivote este caka?Chcel si mat vlstnu rodinu?Budes ju mat,len si este mozno poplaces vela krat.Toto bol mozno prvy vztah,na ktory sa sice nezabuda,ale bude este krajsi,ked budes starsi,vyspelejsi.Neboj nic.Hlavne nesil vztah v ktorom nie si stastny.Vysvetli priatelke,ze sa proste necitis a kazdy den si daj nejaky zavazok,alebo urob plan.Neboj,prejde to a este sa zasmejes nad tym.