rozprávate sa sami so sebou? nahlas, alebo len tak v hlave? myslíte, že je to normálne? proste sa vadiť sám so sebou? neviem, či ma chápete... :) alebo si predstavujete rozhovory... robím totiž prieskum...tak sa prosím vyjadrite... :D
rozprávate sa sami so sebou? :)
joooj baby som rada, že nie som sama:D
no vidíš... :D preto ich nepozerám často... :D
Ja sice romanticke filmy nepozeravam, ale tak priznam sa, ze tiez si kadejake situacie predstavujem a vediem v hlave dialogy :D :D
no to robím napr. vtedy, keď som akurát dopozerala nejaký romantický film, a si začnem predstavovať, že aj mne keby dakto také veci hovoril... a tak...a vtedy si predstavím nejakého sexoša, v žijem sa do jeho kože a rozprávam za neho... :D
:D :D tak s tym vyznavanim lasky si ma rozosmiala :D :D
jéj, dakujem, takže nie som sama... teším sa... :D ja sa tiež hádam sama so sebou, keď som naštvaná, alebo tak v duchu, keď idem po ulici a začnem nad niečim uvažovať a potom si uvedomím, že či mi preskakuje a začnem sa so sebou rozprávať o tom, že mi nepreskakuje a tak... a potom sa rozosmejem a prestanem... :D Alebo si predstavujem, ako mi niekto vyznáva lásku, no v podstate si ju vyznávam ja sama... :D
No ja sa rozpravam sama so sebou hlavne vtedy, ked ma niekto alebo nieco rozculi. Teda vtedy si nadavam sama pre seba:D ale nie na ulici....iba tak doma...trosku si zakricim, zanadavam a dobre mi je :-D
Ale ze by som viedla nejake siahodlhe rozhovory sama so sebou, to nie:)
ja si skôr predstavujem rozhovory (len tak v hlave ale niekedy si uvedomím, že to hovorím aj nahlas)... po nejakom čase sa nad sebou zamyslím a pripadám si vadná:D čo už no
no čo? nejaký názor? pls. dakujem :)