priateľ vo väzení

predstavila som si seba v jeho kozi...
ak by ma cakal takyto osud,nechcela by som,aby na mna milovany clovek cakal...nie je to fer.
ale ine je to,ak si to clovek len predstavi...

Segra sme v tom dve .....Nemam tam priatela ale jedneho z najblizsich kamaratov... Nie dva roky ale cerstvo mesiac ...... Na podobnu dobu ..... Dusi to ano.. Kazdou sekundou viac a viac

myslim ze si musis velmi zvazit ci ho skutocne milujes a ci ti stoji za tych 7 rokov cakania, lebo to je skutocne velmi velmi dlha doba, a nebude to ruzove ani potom, co ho prepustia, tazko si zozenie nejaku robotu a podobne, budes to mat tazke, drzim prsty aby si sa spravne rozhodla a vydrzala to

nedokazem si to ani len predsavit, ako by som sa citila ja. Chce to vela sil, drzim ti palce.
:-(

ahoj,toto iste mi pisala frajerka,ked ma zavreli. Ze to v sebe vsetko dusi a nema sa s kym o tom porozpravat. Z minuty na ninutu sme museli ist od seba a trvalo jej daaky cas nez si uvedomila co sa stalo. A ze najhorsie bolo pre nu to,ze som ju cely cas klamal o tom co robim,nic nevedela,len tusila,ale ja som stale zapieral a tvrdil,ze sa nic nedeje. Uz sme spolu,ale bolo to hrozne. Ale zaroven to bola aj taka skuska v ktorej sme obstali. Ona mi vravi,ze to co prezivala nepochopim,ale ver mi,ze tam to neni tiez ruzove. No ja som tam bol rok a pol,ale bolo to hrozne pre oboch. Uz to je rok co som doma,ale neprejde jedinny den aby som si nespomenul.