Ahojki.Vlastne ani neviem,či sa to sem do tejto témy hodí.Poradte mi niekto.Mám priateľa s ktorým je to občas na nevzdržanie.Deptá ma.Je o osem rokov starší a tým si samozrejme myslí,že aj skúsenejší.Sú chvíle ,keď je všetko o.k,ale čoraz častejšie v poslednej dobe mu všetko vadí.všetko čo sa týka mňa.Oblečenie,účes,postava.S týmto sa viem vysporiadať aj sama.To čo ma trápi je,že keď mu niečo vytknem ja hneď na mňa zaútočí slovne-žiadne nadávky,len deptačky.Keď sa chcem sním o tom porozprávať tak mi vždy povie "Chceš sa hádať,tiež môžem odísť."Pred dvoma týždňami som to už nevydržala a ukončila som to.Hneď na druhý deň prišiel a sme zas spolu.Sľúbil mi,že to už nebude robiť,že už nebude rýpať.Rýpe stále.Už si síce uvedomuje,že rýpe aj si to prizná,ale aj napriek tomu to robí.Čo mám spraviť.Mám ho rada,ale deptať sa nenechám.Nechcem skončiť s nervami na cucky.Ďakujem.
KONIEC?
podla mna nikoho neprevychovas a ked on nema snahu tazko bude dobre casom len horsie a cely zivot niekomu nieco tolerovat je podla mna o nicom a tak nebudes stastna
Ak chces aby sa ti zmenil,preco si ho tak rychlo prijala spet?Nechaj ho aspon mesiac premyslat nad sebou.Ak ta lubi,aspon trocha sa zmeni,uplne asi nie,mozno casom,ale to uz bude zalezat aj na tebe,ci si dokazes vybojovat nejaky respekt.Toto su hnusne povahy.Mam nieco podobne doma aj ja.Tiez musim mat sakra silne nervy niekedy.Vela znesiem,ale ked raz za cas uz vybuchnem a to poriadne,citim po kazde,malu zmenu k lepsiemu.Ale je to boj.Ja som uz starsia,ale ty si daj bacha.Ak nebudes dost silna,mozes skoncit naozaj na psychiatrii,lebo toto deptanie sa rokmi tak hromadi,ze si ani poriadne neuvedomis a si cvok.Vela stastia!!!
ked ti vadi, aky je, tak sa s nim rozid kym je cas. inak sa to bude zhorsovat
Ale moja milá Green,aj ja mu stále znovu a znovu dávam šancu,dúfam,že sa zmení,chcem veriť jeho sľubom,ale NIČ sa nemení!Už celé roky! Chvíľu je dobručký a potom nečakane,ked už si myslím,že aaaale,nie je to až také hrozné,má aj dobré vlastnosti.... a potom bum-bác,rana pod pás,zas vyvedie niečo nepekné,čo ma bolí.A roky utekajú...Tak aby si aj ty o pár desaťročí nebanovala tak ako ja teraz.
Chcela by som veriť,že sa zmení.Stále mu dávam šancu sa zmeniť a to by som asi nemala.Už to začínam ignorovať a tiež občas vrátim taký istý úder,ale to nášmu vzťahu neprospieva.Nechcem to ukončiť.Je to choré som ako v začarovanom kruhu.Vždy keď myslím na to,že to skončím tak si poviem,že okrem občasných kŕčov to nie je zlé.Ale keď dôjde k tomu kŕču tak to dosť dlho predýchavam.
Aj ten môj je taký istý.Presne.Stále kritizuje,rýpe,deptá.Ak sa mu nedarí v práci,ak je nervózny....tiež stále sľubuje a stále nič.Opakuje to zas a zas.Takže určite ani ten tvoj sa nezmení.Ty si na tom lepšie,ešte môžeš ukončiť a máš nádej na lepší život.Ja už nie.Ako hovorí môj syn : mamina,ty už máš svoj zenit za sebou..
Mužov v staršom veku niet a samota ma desí.Ked tu tak čítam,ako majú problémy dievčatá v mladom veku nájsť si partnera,lásku...
