anorexia

dakujem peta za povzbudenie, uz som doma a aklimatizujem sa tu pomaly. zatial to nie je ono ale posnazim sa aby to prebiehalo bez vacsich obtiazi...

cokoladka898-podľa mňa tá psych.nepohoda súvisí s tým, že ťa majú o dva týždne(ako píšeš)-pustiť domov.Myslím, že tvoje obavy sú teraz úplne normálne, každý kto bol v nemocnici rozmýšľa,či to bude ,,vonku,, zvládať,či sa mu podarí fungovať bez väčších problémov...Neboj sa!Práveže sa tomu teš, naplánuj si niečo pozitívne, čo ťa poteší.K postave,možno to potom prestaneš tak riešiť..že to zaoberanie stravou,postavou zoslabne..keď máš BMI 22 si ok!!Držím palce,..

tak dakujem. je mi strasne zle psychicky neviem co mam uz robit. a jest ked mi je zle sa neda

Prave preto to viem lebo si mala silu sa spytat a poradit, mnohym robi problem aj to...

ako mozes vediet ci som silna?moja psychika je riadne nalomena a prave preto som sem napisala aby som dostala nejake to povzbudzenie od vas, pripadne nejake rady uz od anorekticiek

Neboj zvladnes, si silna len treba bojovat.

od zosypanie nemam veru daleko. teraz som na priepustke doma. uz mi chybaju len dva tyzdne v skupine a pojdem natrvalo domov a neviem ci to zvladnem.

Tak nemysli na to ze chces schudnut a jedz a s tym zaludkom to treba liecit. Drz sa mas teraz dolezitu liecbu nekaz si to takymito malichernymi napadmi lebo sa nakoniec zosypes.

neviem teraz mysliet

Rozmyslas zle ak si myslis ze nejedenim sa druhym vyrovnas pretoze oni budu zdravi a silni a ty chuda slaba a traslava s vypadanymi vlasmi, to vazne nerob neoplati sa ti to...