Adopcia

No u nás je to zložitejšie kedže bývame na dedine a tu s toho bolo velke halo .ale prešlo to hoci na to obdobie nie velmi rada spomínam.Ja tiež svoje deti nadovšetko milujem a neolutovala som to,že som si ich adoptovala a velmi tužim ešte po dcerke ale och tie peniaze takže s toho nebude asi nič.Ako si zvládala obdobie ked boli deti malé,nemala si s nimi velke problémy?Ako na tom boli oni?

Neboj sa,vsetko zvladnes,nezatazuj sa zbytocne vecami,ktore momentalne nemusis riesit.Medzi nami a detmi bol vzdy otvoreny,kamaratsky vztah.A co sa tyka okolia,nikdy som sa nezatazovala tym,co si o tom,ze sme si adoptovali nase deti mysli.Ved oni mojim detom na chlieb nedavali.Kto chcel,zostal nadalej nasim priatelom.My sme si adoptovali neromske deti,takze naozaj malokto vedel,ze su adoptovane.A ja som nemala potrebu to niekomu vysvetlovat a vesat na nos.Pre mna sa to zda nepodstatna informacia pre cudzich ludi.Pre nas su to NASE deti tak,jak pre ostatnych tie ich biologicke.

Asi máš pravdu a zbytočne sa zatažujem vecami ktore dufam nebudem nikdy riešit,ale ked človek vidí tie všeliake relácie a patraju po rodičoch napadne ta to.Dufam,že niečo take sa podarí aj mne ,moje deti su male a zobrali sme si ich tiež celkom od malička,ale ja všetko o ich povode rodine viem a preto sa tím zatažujem,keby som to nevedela asi by som reagovala ako ty.

Ahoj Aladin.Myslim si,ze zbytocne sa trapis niektorymi problemami,ku ktorym mozno ani nedojde.Mam dve dospele adoptovane deti.Pytala si sa,ci povedat detom pravdu o ich povode.My sme sa nikdy o ich biologickych rodicov a surodencov nezaujimali,vedeli sme akurat mena biologickych rodicov,ktore boli v sudnom rozhodnuti.Takze aj keby som ako chcela,blizsie by som im aj tak toho vela nevedela povedat.Od malicka sme im vysvetlovali,ze niektore deti sa narodia z bruska a niektore zase zo srdiecka.Takze ked im to,ze su adoptovani nejaka dobra dusa zvestovala,nebolo to pre nich nic nove.Davali sme nasim detom vela lasky a hlavne bezpecia a ked si tak spominam,za cele tie roky ani neprisla rec na podrobnosti o biologickej rodine.Skor,ked ich zaujimalo bolo to,ze sa ubezpecovali,ci nemoze niekto prist a zobrat ich,lebo to bolo naozaj pre nich strasiakom,toho sa bali.Adoptovali sme si ich ako uplne malicke deticky,takze pre nich sme boli mamou a ocom my dvaja s manzelom.Cudzim ludom som nevysvetlovala ci su adoptovani,alebo nie,proste su NASI.Nikdy som ani raz neolutovala,ze sme si ich adoptovali.Teraz su uz dospeli a funguje to medzi nami ok.Takze aspon takymto sposobom by som ta chcela povzbudit.Prajem vela lasky,porozumenia a trpezlivosti.

Dani8 som rada,že su podobný ludia ako ja aj s takým myslením a podobnými pocitmi.Ty povieš detom celu pravdu o ich rodičoch poprípade o surodencoch,alebo len čiastočne?Ked je pravda o ich rodine velmi krutá myslíš,že je správne im to povedat?Ja v nich budujem zdravu sebeuctu a sebavedomie,aby sa v živote nestratili a vedeli sa aj bránit a nieako prežit a ked budu vačšie neviem či ich to posilní alebo položí.Už samotný fakt,že su adoptovaný sa ich dotkne.Mna ked sa niekto spýta na deti a vela ludí nevie,že su adoptované,lebo to hned nehovorím každemu tak poviem o adopcii zaklad,ale už detaily nerada rozoberám a pravdu povediac dodnes ma vela vecí trápi a nie som s nimi vyrovnaná a preto neviem ako to strávia deti.Chcela by som sa niekomu zdvoverit,ale bojím sa.Dnešny svet ešte stále má predsudky a správaju sa v nom ludia ešte divne.Ked si chceš niekedy pokecat alebo niekto iny ozvite sa,tu naokolo nefunguje klub.

sorry za tie všetky chyby a preklepy, ale dúfam, že kto chce, ten obsahu porozumie.

ahoj, aladin! chcem ťa povzbudiť, aj ja mám dve deti adoptované a tiež potvrdzujem, že to nie je vždy s nimi ľahké, ale myslím, že to ľahké nie je ani pri vlastných biologických deťoch. a tiež pri nich rodič nemôže vedieť, čoho sa dožije keď budú veľkí, to platí aj pri adpotovaných a takisto aj pri biolog.
ale aj napriek tomu všetkému svoje deti milujem a nikdy som to neoľutovala, že som si ich vzala. moje deti majú 5 a 6 rokov a tiež ich od malička vediem k tomu, že sú adoptované....viem, že sa na to názory líšia, ale na tom sme trvali s manželom od začiatku. žiadne tajenie a zatĺkanie, lebo to nemá význam! vždy sa nájde nejaký \\\"dobrák\\\" čo im to povie, alebo sa to dozvedia z takej \\\"úžasnej\\\" relácie ako je pošta pre teba!a potom je už neskoro dieťatu niečo vysvetlovať, pretože v nás už stratilo dôveru! treba i to vysvetľovať primerane ich veku, a oni ako budú rásť sa budú pítať a zaujímať vždy o niečo nové, čo ich vtedy napadne. ale v žiadnom prípade to u nás nie je tabu, keď sa potrebujú niečo spýtať, tak vedia, že môžu. samozrejme, že im to nevyhadzujeme na oči...treba vedieť kedy a ako na to!
neviem odkiaľ si, ale skús sa nakontaktovať na združenie Návrat www.navrat.sk a oni ti pomôžu. existujú vo veľkých mestách Kluby náhradných rodín, kde sa stretávajú takýto rodičia aj s deťmi. rodičia si poradia, deti sa zahrajú a je dobré, že pozná kamarátov s takými istými problémami a s takým istým pôvodom, a tí mu budú vedieť najlepšie pomôcť, keď bude mať nejaký problém, pretože tak ako si písala, ten kto ich nemá a kto to nezažil ti nikdy neporadí tak dobre, ako ten čo tým prešiel a prežíva to isté! aj my chdoíme do klubu od začiatku a za tie roky sme sa úžasne rosrástli o nové rodiny, organizujeme spolu výlety a rôzne akcie. dokonca sa robieva aj celoslovenské stretnutie náhradných rodičov, na ktorom sma sa minulý rok zúčastnili aj my, a poviem ti, že ten týždňový pobyt s takými sitými rodinami mi dal viac ako celá tá príprava ešte pred adopciou.....držím palce, ak by si chcela tak sa ozvi na pcolka8@post.sk

Nikto nema pravo odsudzovat ludi s takymto velkym srdcom,ktori si adoptuju dieta a staraju sa o neho ako o vlastne.S takymto dietatom musis omnoho viacej pracovat,omnoho viacej sa mu musis venovat a okolie,ktore ked sa dozvie,ze je dietatko adoptovane,tak ti neulahci ani milimeter v zivote,este skor sa pozera na dieta s predsudkami a hlada na dietati aj chyby,ktore dieta nema a tiez vo vela pripadoch su podla okolia rodicia nieco ako nenormalni,pretoze sa k takemuto kroku odhodlali a rozhodli sa urobit stastnym dietatko,ktoremu sudicky na zaciatku odopreli to,co je pre bezne dieta v rodine normalne-lasku a bezpecie.Takze takito rodicia sa musia popasovat okrem vychovy dietatka aj s predsudkami nasich milych spoluobcanov.Ano,tieto deti su trosku ine a to uz aj tym,ze ked si zacnu uvedomovat,ze su adoptovane si myslia,ze to maju napisane na cele a kazdy na nich pozera krivo.

diky jajka povedala si to pekne

aladin, myslela som to tak, ci uz mas skusenosti s vychovou deti. viem ake je tazke byt dôsledny na vlastne dieta, rodic sa velmi lahko necha zmanipulovat tymi detskymi ocickami :) a pri dietati ktore nie je tvoje si este viac povolnejsia. ked nemas este odchovane vlastne a nevies, ake finty tie deti pouzivaju, kde su tie hranice - cize ked nemas skusenosti, je to este tazsie ziskat si respekt, deti to citia. keby si uz mala odchovane nejake, tak by si uz vedela skor a lepsie odhadnut...len tolko. ja sa tiez ucim byt mamou, mam svoje prve :)
no a k tomu povodu - len tak teoreticky - skus sa vzit do ich myslenia. ako by to prezivali. do akej miery su to schopne to pochopit. su to romske deti predpokladam - pocula som na tuto vec jednu velmi zaujimavu vetu - ze nelubit tieto deti aj napriek tomu, ze su ine, ale lubit ich take ake su-- vidis ten rozdiel? ukazat im pre aj proti ohladne ich povodu, nech sami posudia, a vysvetlovat, co je spravne a preco. lebo ked pridu do puberty a "zblaznia sa" :) tak to co im vstepis za mala bude to najdôlezitejsie, co im ostane. mozno sa odtrhnu z retaze a budu robit vylomeniny, ale ten zaklad v nich ostane a ked sa spamataju, budu vediet kde hladat cestu.