Stále mám taký pocit, že za chvíľu odpadnem

Delphia, aj ja si myslim, ze je navykovy, preto sa snazim nepouzivat ho casto, ale v pondelok idem na vysetrenie stitnej zlazy, co trvalo 6 tyzdnov, kym ma vobec vzali, krv mi brali, takze by to nemalo byt nic vazne, no po prvom takomto "kolapse" ma hned lekarka poslala na endokrinologiu, tak dufam, ze to bude mat s tym suvis a nebude to nic vazne. Lebo tychto 6 tyzdnov bolo dost hroznych. Uvidim, co mi povie endokrinologicka a potom veru pojdem k psychiatrovi, je mi to fuk, chcem byt zdrava, mam dost stresov, mam totiz pred BC skuskami....

Kolinia po precitani tvojho problemu mi napadlo to iste, co pisala pamelka.

s lexaurinom opatrne. pri dlhodobom uzivani je navykovy

ahoj pamelka25, dakujem za radu, ved lexaurin si davam, ale snazim sa davat si ho nie prilis casto, nechcem si dako zvykat dokym to nemam potvrdene, takze k psych. isto zajdem, moja mamina ma k tomu nuti, ze ten jediny jej pomohol.... mala som totiz dost tazke obdobie a asi to na mna dolahlo, stale myslim len nato, ze ma zachvilu slahne z toho, ved tie zavrate alebo co to je, su dost neznesitelne...dakedy si dam teda ten lexaurin a trocha to zaberie, ale iba obcas, ked uz nemozem vydrzat a to iba 1,5 mg, je aj 3 mg, moja mati zacinala s 3mg, teraz staci 1,5...tak uvidime...

Kolinia maš typicke priznaky panickej poruchy.Prežila som si ti iste ked som mala 26 a prišlo to z ničoho nič.Vždy som myslela že odpadnem a zomrem a že sa mi dačo stane mala so z toho hrozne ataky teplo bušenie srdfce a preskakovanie atd.Tak som sa sama vybrala na psychiatriu lebo ani obvodacka to nevedela pochopit dala mi len lexaurin a že nech sa ukludnim že čo si take namyšlam.No až tam mi dr. pomohla dala mi seroxat aj lexaurin som barala zo začiatku ato mo fakt pomohlo len tomu treba čas a aj dajaku psychoterapiu.Brala som to 4 roky a teraz som už z toho von a len dufam že sa to už nevrati lebo to bolo strašne nemohla som byt sama ani v byte ani vonku vždy som sa bala že sa mi dačo stane a že zomrem a ani spat som nemohla bo som sa len v noci budila na bušenie srdca.Tak určite vyhladaj pomoc a čo najskor lebo ja som to sama tahala 3 roky že to zvladnem sama a aj tak to tak nebolo.Držim ti palce a daj vediet ako si pochodila a určite zatial ber lexaurin to ti pomože aspon dočasne

Ved ja sa neobavam ist k psychiatrovi, mamina povedala, ze so mnou pojde, lebo mala take iste problemy ale az teraz ju chapem, ked som to aj ja dostala, ale u mna je to tak, ze dakedy OK, napr. ked mam daku inu chorobu, ked ma daco ine boli, tak na toto nemyslim asi, ked mi nic nie je, dojde tato panika a nemozem sa toho zbavit, rano s tym vstavam, obcas vecer sa to polepsi, ale mam to stale, ako keby som isla odpadnut alebo sa mi vazne tak zvlastne pozera, akoby isiel film....

ahojky ja mam tiez panicky strach ze sa mi nieco stane a odpadnem ale je to psychika pride to na mna mam take teplo do tela a trochu sa aj trasiem a stipe ma v hlave busi mi srdce a v hrdle mam gucu takze sa ihned rozplacem...beriem lieky je to lepsie...skus navstivit psychiatra a hlavne to neoddaluj...ver ze to co prezivas dnes preziva kazdy druhy clovek a tieto veci uz nie su tabu a nemozes sa za ne hanbit ale riesit ich...hlavne si to treba pripustit...ze ano toto je psychika a pojde to...psychicke choroby su dnes na prvej priecke civilizacnych chorob..nechcem ta nejak vyplasit ani nic neboj ja prezivam to iste a zijem treba sa nad tym povzniest a povedat si ze su ludia ktori su na tom horsie:)

Je možné, že v tomto stave si vlastne dokážem sama privodiť daké choroby, ktoreé ma dovtedy nesužovali, že proste len nato myslím a potom ma to chytí? napr. vadi mi aj to, ked dlho pozeram na pc, bolia ma z toho oci...

Mysli na to ,nič sa ti nestane.Rob dalej to čo akurát si robila ked ta to chytilo.Ja tiez mávam niekedy také blbé pocity,nervôzita netrpezlivost,slabosť,všeličo.No prejde to.

Ahoj silvinciatko, vto dúfam, ale nepomáha mi nič, stále nato myslím, hlavne, keď na internete pozerám rôzne príznaky chorôb, preto mám taký strach z toho. Viem, že by som to asi nemala robiť, ale ja som bola vždy taká, že sa bojím takýchto vecí, vždy som bola zdravá a teraz len tak na mňa dolahnú takéto stavy, i keď posledný rok nebol pre mňa vôbec ľahký.... nemám sa s kým o tom porozprávať, lebo to človek musí zažiť...ale ďakujem moc za povzbudenie...

Ahoj Kolinia....
to budes mat zo stresu alebo z takeho niecoho...proste psychickeho povodu..neboj, nador to urcite nebude ;)