Interupcia ano alebo nie

rodicia deti s downovym syndromom si nemozu vyjst ani na prechadzku? kde to ziju potom? poznam ludi co maju takto postihnute deti, normalne pracuju, maju priatelov a tak dalej,..., viem ze je to strasna starostlivost, a sama obdivujem ludi ktory sa dokazu cely zivot starat o dieta s postihnutim, ale zase nevravte ze ho maju uplne pokazeny.....a pokial ziju niekde v meste, kde je starostlivost o deti s postihnutim dobre prepracovana, nevidim v tom az taky problem...., su zariadenia ktore dokazu odbremenit rodicov aspon z casti, aj ked nie uplne....., neviem co ja by som spravila, neviem ci by som isla na interupciu, pretoze aj tito ludia ziju plnohodnotny zivot ( vo vacsine pripadov), fakt neviem,....., je to tazke rozhodnutie, a rodicia co vychovavaju a nechaju si dieta s postihnutim maju moj obrovsky obdiv.....dnes som sa stretla s dvojickami s DMO, tak ked to dokazili rodicia, stratat sa o 2 deti s tazkym postihnutim, tak klobuk dolu..., a ti chalani ziju urcite plnohodnotny zivot....

niekto... dobre napísané súhlasim s tebou .. poznám prípad.. keď sa dvaja zobrali lubili sa strašne a narodilo sa im dieťa s dawnovim syndrómom (neviem ako sa to píše) boli smutny ... ale nechceli si ho vziat.. čakali dalšie dieta o 2 roky.. a zas dieťa s tým istým ochorením.. nakoniec im zistili že sa geneticky spolu nehodia.. a že nikdy by zdravé dieťatko nemali... a teraz keď boli deti malinké babatka .. bolo to isté ako zdravé zlaté usmievavé.. a teraz keď vyrastali nemajú ani čas dýchať myslím rodičov všetok čas musia venovať im.. ano je to radosť.. .. ale taktiež nemajú svoj život vysnívaný celý život sa budú o nich starať.. nemôžu isť ani von ani na prechádzky nikam.. musia to byť veľmi silný rodičia ak sa rozhodnú pre postih. dieťa... pretože celý život sa budú len obetovať.. len toľko ale hovorim.. je to o ludi..

dufam ze nikdy v zivote nebudem stat pred takymto rozhodnutim

tento prispevok sa myslim k tomy hodi
eva.
23/02/2009 19:55

tak toto len zkopírujem, lebo som to písala do inej sekcie. ja som za potrat, ak je to zo zdravot.hľadiska.
Mám postihnutého brata. Je to strašný pohľad, veľmi veľká starostlivosť. celá rodina sa obetuje. treba ho krmiť, prebalovať, je len na vozíku.
kto to neprežil nevie o čom hovorím. viem, povieš si, že by si sa postarala aj o choré dieťa, ale to dieťa narastie a raz bude dospelé, veľké a silné. brat má 35 rokov a rodičia s ním nevládzu. je agresívny, keď sa zatne nič s ním nepohne. my nevieme, čo je dovolenka, čo je len tak sedieť pri TV, ani len obyčajné prechádzky. návštevy k nám nechodia. Ja som sa ani nevydala. vždy som mala výčitky, keď som išla von, že musím pomáhať doma, kamarátky ku mne nechodili, a keď som išla von ja tak max. na hodinu. Keď bol malý mama hovorila, postaráme sa, je zlatý, skúsime mu pomôcť. a nedalo sa. A teraz, keď vidím zničenú mamu, zrobeného otca, lebo on strašne veľa robil, aby nás uživil, lebo mama bola doma, tak mi je do plaču. máme zničeny život. znie to kruto, ale je to tak. Ja mať tvoju možnosť na zistenie či bude postihnuté alebo zdravé, využijem to. Vieš môj brat nežije ale živorí a prežíva. Nič nevníma. A to nie je život. Ani pre neho a ani pre nás.

pochadza odtialto
www.zdravie.sk

a je tam este pokracovanie

Ja by som určite išla na interupciu, do troch mesiacov je to vlastne aj tak ešte plod... nechcela by som aby potom na svete žil další človiečik ktorý by sa len trápil...

Viem, čo si tým chcela povedať, pochopila som. Inak viem, čo znamená sa o ňu starať (dosť často ju mám...aby sme pomohli rodine). Ak si rodina nedokáže pomôcť, tak to je problém.(práve v tomto období som zbierala 2% z dane, aby mohla ísť na liečenie, ktoré stojí 90 000 Sk)...starať sa o ňu je menší problém ako ustrážiť zdravé dieťa. Ale samozrejme existujú rôzne postihy, sú detičky, ktoré sú na tom naozaj zle...neodcudzujem, ak sa žena rozhodne pre potrat. Je ťažké pozerať sa na dieťa, ktoré trpí a strachovať sa o jeho budúcnosť, ak tu už oni nebudú...

.....: v niečom s tebou súhlasím, ale v niečom aj nie... možno priniesla do vašej rodiny lásku, ale ver, že aj zdravé dieťa by toľko lásky prinieslo... a predpokladám, že s ňou rodičia majú aj množstvo starostí, ktoré ty ale nevidíš, ty vidíš zrejme len tú peknú stránku veci...
mozgová obrna síce dnes už nie je taký problém, hlavn epokiaľ troška aj chodí,ale sú deti, ktroé sú na celý život odkázané na iných a podľa mňa niet väčšej bolesti rodiča, ako keď si predstaví, že jeho dieťa tu raz ostane samé , odkázané na milosť a nemilsoť cudzích ľudí... a nebude ho mať kto chrániť... :(

Nikdy nevieš ako bude dieťa postihnuté. Príklad.... odporučili by ste potrat žene,ktorá čaká 8 dieťa a zatiaľ sa jej narodili 2 deti hluché, dve slepé, 3 mentálne postihnuté a tá žena má sifilis. Ak áno, tak ste práve zabili Béthovena. Moja sesternica hneď na začiatku tehotenstva vedela, že bude mať postihnuté dieťa. Poznala stanovisko 3 lekárov. Ich názori boli rôzne. Jeden vravel, že dieťa bude takú postihnuté, že nebude vedieť ani chodíť, druhý, že to nie je zlé a bude mať ľahký postih. Odporúčali potrat. Rozhodovanie bolo veľmi ťažké. Potrat jej chceli robiť v 6. mesiaci!!! Rozhodli sa, že si dieťa nechajú. Výsledok- Terezka má detskú mozgovú obrnu a do našej rodiny priniesla toľko láskz, nehy, radosti, šťastia, úsmevu...ako žiadne zdravé dieťa. Postihnuté diaťa nie je na ťarchu, je to dar. Má 5 rokov, trošku má problém s chôdzou,...minule prišla ku mne a vraví...môžem ti niečo povedať. Ja, že áno. A ona..ľúbim ťa...

ja nechápem jednej veci, prečo je interrupcia potrebná? veď je to na zvážení tej ženy, či to podstúpi alebo nie v takomto prípade...
čo sa týka môjho názoru - záleží od typu postihnutia... podľa toho by som sa rozhodla...

dieta by som si nechala zobrat len v pripade, ze by malo mat neaku chybu, chorobu, alebo po znasilneni....samozrejme ze veda sa myli, ale ak by sa nemylila, asi by som sa o take dieta nevedela postarat a hlavne sa pozerat na ten pokazeny zivot...ono by nezilo, iba by prezivalo