Pocit viny

PPP, mozem sa opytat kolko mas rokov?
Ja mam 30, skoncenu VS (doteraz neviem, ako som to zvladla, ppp a zavislost ma mali plne vo svojich pazuroch). Nikdy som vsak vo svojom odbore nepracovala, radsej som odisla mimo SK, kde mam sice ok pracu, ale nic, co by ma naplnalo. Stale si vycitam, ze keby som nespadla do toho bahna, mohol by moj zivot vyzerat uplne inac. Ako sa s tym zmierit?

Ahoj. Vies, ja som sa z choroby dostala, (sama, bez liecenia), ae asi som tu skusenost dobre "nespracovala" a mam taky neuveritelny pocit zlyhania, ze mi to brani zit zivot, aky by som chcela zit.

Trápiť sa niečím čo bolo a čo už nemôžeš nijak ovplyvniť je úplne zbytočné. Pocit viny v tvojom prípade nie je skutočným pocitom viny, sú to posledné zvyšky PPP. Bojíš sa ju celkom opustiť. Neboj sa, život bez PPP je krásny a ty bez nej budeš ešte krásnejšia, navonok aj vo vnútri. Ak veríš v Boha, môže ti v tom veľmi pomôcť. Stači keď povieš- Toto je môj problém a celý ti ho odovzdávam- pocit viny. Môžeš tak urobiť so všetkým, mňa tak naučil správne sa stravovať a som šťastná. Boh zmení v tebe to, čo spôsobilo tvoju chorobu a ty budeš šokovaná tým, ako sa začne všetko meniť aj navonok. Odpusť si.. Odpustíš si tak, že si dookola opakuj vetu- Odpúšťam si teraz všetko!

Dievcata, je tu niekto, kto sa z choroby dostal a chcel by si vymenit skusenosti?
vdaka

Z toho, ako som si ublizovala, ako to ovplyvnilo moje vztahy aj dalsi zivot. Akoby som sa s tou chorobou zasekla, neviem sa pohnut dalej. Neviem si odpustit.

a z čoho máš ten pocit viny?