Ahojte. pokúsim sa opísať čo sa so mnou deje. Nemám čas na diakritiku....tak žiadny komentár k tomu, ak tam budú chyby, prosím!
tento rok budem mať 29 rokov, som vydatá, mám dve deti vo veku 5 a 6 rokov. Od októbra minulého roku pracujem. Cítim, že sa so monu niečo deje. som nervózna, podráždená, ako keby mi chýbala radosť zo života, nemám chuť na nič(doslovne, a to manžela vytáča!!!!!!asi viete prečo!!!!) ako keby som sa nevedela z ničoho tešiť, za všetko sa nahnevám, všetko ma vytočí, a potom to už ide ako lavína, nervózna som na deti, na manžela, a nakoniec aj sama na seba, že sa neviem ovládať, a takto sa to ťahá do nemoty! Nechcem takto fungovať, pretože si tým ničím vzťahy k deťom, a o vzťahu medzi mnou a manželom ani nehovorím. je to ako začarovaný kruh, s ktorého neviem vyjsť. nehovoriac o tom, že sa nakoniec všetkého rozplačem, čo už som s nervami na konci. každý večer si poviem, že už to bude ráno lepšie, a stačí jedna maličkosť a som vytočená a je pokazený celý deň!
človeku sa vraj mení organizmus každých sedem rokov, a ak je toto tá zmena, tak o ďalších sedem rokov si to ani nechcem predstaviť.
Čo mám robiť? mám ísť k psychologičke? chybájú mi nejaké vitamíny? alebo čo s tým, poraďte mi prosím, ak máte s tým niekto skúsenosti! Ďakujem!
čo mám robiť? kazím si vzťahy.....
jéj, baby ste zlaté....ďakujem za všetky odpovede. idem na to vylučovacou metódou:
-stres v práci nemám, je to v pohode, nechodím ani na smeny...
-ani stereotyp mi zatiaľ nevadí, pretože som bola doma päť rokov a nepracujem tak dlho aby mi to už liezlo na nervy, nepoviem o takých 10-15 rokov, tak to už hej.....
-áno rozprávam sa s manželom o tom, ale to mi nejako nepomáha, a ak hej tak len dočasne!
takže som zase k ničomu nedospela, ale som vďačná za každý názor a radu, lebo som zo seba naozaj dosť nešťastná, ako si to tak človek niekedy nevie dať rady sám zo sebou a rozkázať si.....ale ako tak čítam vaše príspevky nie som sama!
Nemáš taký vnútorný pocit, že to stále ide dookola deti, rodina, práca a nič iné neprežívaš- taký stereotyp. A potom to v sebe dusíš a vybuchneš. Niekedy sa trošku matkám zíjde sa odbremeniť od detí a výjsť si v dvojke niekde von.Skús aj nad takou možnosťou.
som na tom podobne, az na to ze mam o jedno dieta menej. a viem aj cim to je- stresom v praci
sorry za tie preklepy, nejako ich je tam veľa!!!!
s tým názorom, že je to tu na prd nesúhlasím, a ja chcem s tým niečo robiť, a nie takto fungovať ďalej!
prosím, raďte......
ahoj, Kamoška. ďakujem za odpoveď je to zaujímavý postreh, možno že to má niečo do seba, a sú chvíle, keď by som ten bezstarostný život menila, ale trvá to len chvíľu, vzápätí príde niečo so strany detí, ekdy si poveim, že by som určite nemenila, ale myslím, že takéto chvíľky sú v živote každej ženy a ni len matky. každý občas zatúži byť na chvíli niečím a niekým iným! no v podstate by som asi nemienila. Toto asi nie je ten hlavný problém. ako som písala, je to začarovaný kruh....manžela mám vynikajúceho a snaží sa ma trpieť, ale nemôže sa ku mne správať neustále dobre, keď ja som neustále mimo. neviem to ináč vysvteliť, ale mám pocit, že to pochopí, len ten kto to zažije!
....a deti má adoptované, takže som si mohla dobre rozmyslieť či a kedy ich chcem!!!!
podľa mňa ti nechýbajú vitamíny ale si vnútorne neskpokojná so svojim životom. Skús sa zamyslieť, či náhodou tým, že si matka dvoch detí a pritom aj pracujúca žena, či si sa nevzdala nejakého svojho sna alebo či nezáviidíš "bezstarostný" život svojim rovesníčkam, ktoré sú single a nemajú deti, alebo si nespokojná s tým, ako sa k tebe partner chová.....proste mám pocit, že treba zadefinovať, problém ktorý máš a potom to rieš.
