som tucne odporne prasa, nenavidim sa. trapim sa anorexiou a bulimiou uz 9 rokov. alebo mozno je to uplne inak - stale si ju vyberam. a chcem JU ! lebo ju milujem. viac ako seba, viac ako zivot, viac ako priatelov, viac ako muza. skoncila som na psychiatrii, vraj depresia. a cudujete sa? mam chut sa zabit. neviem s tym prestat neviem to porazit. jeden vecer sa ugrcam takmer ku smrti, poviem size uz nikdy viac a na druhy den zacinam odznova. beham po meste, nakupujem jedllo, klamem vsetkych o tom kde som bola. uz to nejde ani poraidne vracat. pomaly som zacala priberat lebo to uz neviem vyvracat. vsetko ma tlaci, chcem znova zit a jest ale asi aj schudnut a uzivat si jedla kolko chcem. mam 180 cm a 63kg. este nedavno som mala 58. chcem ich naspat. vtedy mi bolo tak dobre. ale teraz som len jedno velke odporne svinske prasa, prezrata obrzarata skur... bulimicka ktora vsetkym kazi zivot a nici vsetko a vsetkych s kym pride do kontaktu. nenavdim sa. nezasluzim si zit. svet bude bezo mna lepsi a stastnejsi. potrebovala som to sem napisat. a pre tych ktori s tym maju problem, tak mi len vynadajte, hej zasluzim si to. ano, asi stale hladam utechu a nadej. ale som presvedcena o jednom : NIKDY TO NEPRESTANE!
NIKDY TO NEPRESTANE !!!
Niektori ludia maju rakovinu a tu nicis seba iba ty...skus vyhladat psychiatricku pomoc. Drzim palce.
NIKDY NEHOVOR NIKDY!aj ja mam niekedy tento pocit.Byvala som stastna osoba kaslal som na vahu-mala som 173 cm a 57kg-pohoda nie? a pak som zacala chudnut-dostala som sa na 47-z anorexie som presla na bulimiu-znicila som si psychiku,metabolizmus ,svaly vsetko...vdaka znicenemu metabolizmu som sa dostala na 67kg!!!parada nie?ako na moj vkus je to pri tejto vyske vela,ALE!!!stale som atraktivna,stale mi vela ludi hovori ze som pekna a som debilna ked tvrdim ze som tlsta a vidim v ich ociach ze to nehovoria len preto aby ma utesili,ale ze to myslia vazne...viem aj ze vaha je jedno z najblbsich meritok,lebo ide aj o to kolko mas svalov,aku mas tazku kostru a teraz robim dost sportov-takze viem,ze cast tuku je teraz v svaloch ktore su tazsie...
pazrava-neverim ze si pri svojej vyske s hentou vahou tlste prasa!skor je to pre teba sok-lebo si byvala velmi chuda a teraz vyzeras normalnejsie-tvoje mini veci su ti tesne a panikaris...ale najvacsi problem-nedokazes sa na seba pozerat realne! ak ti teraz napisem-nezaoberaj sa len vahou,asi ma posles do prdele...ak ti teraz napisem-najskor sa akceptuj taka aka si,zacni sa zaoberat inymi vecami,budes stastnejsia a potom nebudes mat s vahou problemi-tak ma tiez posles do prdele...ALE JE TO TAK!ja nechcem zit len kvoli jedlu...je vela ludi co ma potrebuju,potrebuju aby som bola silna a pomahala im-a ja som tu pre nich...nechcem stale fnukat ako vyzeram-som pekna,nie dokonala,ale pekna...bavi ma sport a mienim sa mu venovat,chcem davam pozor aby som sa neprezierala..obcas sa posmyknem-ale to kazdy!aj zdravi ludia...tak nevidim dovod preco by som nemala vyhrat!vyroky typu:nikdy to neskonci,ti nepomozu!radsej si kazdy vecer opakuj-ja vyhram!lebo to je fakt!len ho musis dostat do mozgu!
Chcela by som Ti povedat, ze viem ake to je a doteraz este nie som celkom v pohode, ale viem, ze to ma koniec, ktory zavisi iba odo mna a v Tvojom pripade od Teba. Nemysli jedine na svoje kila ale na vsetku tu krasu co je okolo nas. Jedneho krasneho dna som pochopila, ze nicim zivot mojich surodencov, ktorí ma už nemôžu počúvať, mojej mamy, nemám žiadne kamarátky, lebo neustále porovnávanie s nimi ma o ne pripravilo a moj 6-ročný vzťah sa tiež takmer zrútil. Zistila som, ze cim viac sa zaoberam sama sebou svojimi kilami a cvicenim lebo na na nic ine mi neostaval cas, uzatvaram sa do seba coraz viac a ocitam sa v nekonecnom kolotoci. Ide to pomaly, ale len co take myslienky na mna pridu zahanam ich nejakou uzitocnou cinnostou a na prehry nepozeram, jasne ze este su, ale dolezitejsie je vstat a ist dalej a poucit sa a nie ostat lezat. Nikto nie je dokonaly a postava?... cvicim, davam pozor ale aj sa poklznem no a co som na tomto svete naozaj len na chvilku...treba sa tesit z kazdeho dna. Co ked mi zajtra zistia rakovinu a dala by som mozno neviem co za to aby som mohla este vidiet to alebo ono a mohla sa smiat s tymi ktorych mam rada. Drzim palce.
viem, ake to je...no viem aj to, ze sa z toho da vyjst. len sa pre to musis uprimne rozhodnut. klames seba...treba riesit najskor dusu...az potom telo. iny recept na vyliecenie sa neexistuje!
