Dnes sme sa rozisli...ja viem,boli tu uz rozchody...boli aj su.sestrocne vztahy,5,4,3...moj trval rok aj tri mesiace.Lubili sme sa.Z oboch stran.Bol to naozaj pekny vztah,clovek s podobnym humorom,taky sa tazko hlada...jednoducho mi vazne vyhovoval.rok presiel neuveritelne rychlo.nam bolo uzasne...ale...vsetko dobre sa raz konci a prislo zle obdobie,nerozumeli sme si tak,ako predtym,hadali sme sa pre malickosti.nebolo dna,co by som neplakala.urobila som vela chyb,ja viem.ale myslim ze nikdy neboli neodpustitelne.aj ked obcas sme mali mensie krizy...ale to predsa byva v kazdom vztahu.no jednoducho uz sme sa nesmiali,boli sme bez zivota,niekedy sme boli spolu zo zvyku,aj ked si to tazko priznam,ale predsa.bude to pre mna strasne tazke.vymazat si rok dozadu,aj ked viem,ze sa to neda...neviem ci cakam nejaku radu,ale kamaratku,ktora by ma vypocula a porozpravala sa so mnou...tu nemam.teda aspon nie take naozajstne.uprimne,neviem si predstavit,ze uz mu nikdy nezavolam,nepoviem mu,ze ho lubim...ti,ktori boli zamilovani,pochopia...snad ten rozchod mal nejaky zmysel a casom sa tie rany zahoja...aj ked hlboka spomienkova jazva v srdci ostane este velmi velmi dlho...
Je to tu vela krat---ROZCHOD,ale ako to prezit?
No salamandra, chod jednoznacne ku psychologovi, on ti uz poradi, ako dalej, da ti rady, ako sa s tym vyrovnat.
ako? psycholog by mi neodstranil z podvedomia niekoho len ak by sa so mnou rozpraval
zacinam sa o seba bat, uz ani s rodinou sa mi nechce komunikovat, niekedy su lepsie dni, ale povacsine som depresivna, jeho mam v podvedomi a neviem ako si mam pomoct
Tak to zalezi ze na mne, musim sa sama o to snazit a je to postupny proces, ja som to mala pol rok, co som vydrzala bez liekov, ale zacalo sa to zhorsovat, uz to bolo k nevydrzaniu, tak som isla aj psychiatricke na lieky. Uz ich beriem vyse mesiaca a je to okej, ale neviem co bude, ked ich vysadim a ani sa nad tym nezamyslam, viem, ze sa to zvykne vracat a preto si tu radsej ani necitam fora o tej chorobe, ja si verim, ze nad tym zvitazim, musim.
a este sa ta chcem opytat ci ti psychologicka aj povedala ze sa to da odstranit ta uzkost
zachvat? aky zachvat? ja mam uzkostne stavy uz takmer treti rok, nechodim k psychologicke a sa asi uz aj zblaznim, dva roky bluznenia s nim ma tak znicili ze vkuse revem, som len v myslienkach, a tazi ma casto v hrudi, ako sa mi da pomoct? najhorsie ze to s nim este neskoncilo
Nie neprešla, psychologička mi povedala, že to je asi tým, že som rok žila v neustálom strese, tak sa to zapísalo do môjho organizmu, bola som v neustálom strese, po rozchode štátnice a jedno s druhym a potom som si nasla jeho a zrazu bolo vsetko take ako v rozpravke a bum, vtedy som dostala prvy zachvat, teraz sa liecim aj AD, tak som v pohode uz.
moje, ta uzkost ti prepukla a teraz ked mas priatela nepreslo to?
No baby, asi vas velmi nepotesim. Ja mam skusenost s rozchodom po 4,5 roku a bolo to velmi zle, ako vravis, rozchadzali sme sa rok, rok plny trapenia sa, zufalstva, odpustania si, davania si nadeji a podobne. Bolo to tazke, ale prekonala som to, bohuzial dodnes mam uzkost, co je choroba, ktora u mna prepukla rok po rozchode, Netrapte sa preto zbytocne niecim, co nema vyznam a vy to viete. Ja som to natahovala rok a mala som to skoncit hned, mohla som predist takymto nasledkom. BTW. momentalne mam priatela, s ktorym som uz rok a je uplne uzasny, dava mi lasku najavo kazdy den, som s nim skutocne stastna a to ma predtym ani v sne nenapadlo, ze s niekym okrem byvaleho by sa to este dalo. A este rada na zaver, prvy den rozchodu je nic, dokonca prvy tyzden je nic, to zle este len pride po case, ked zistis, ze byvaly si dava zivot do poriadku, ked zistis, ze si zrazu sama a nemas sa na koho obratit, u mna to trvalo 8 mesiacov, pokym som sa z toho akotak dostala, ale baby potom to stoji fakt za to:) Takze drzim palce, urobte to, co naozaj citite:)
