Zabila sa mi sestra, neviem co robit

v takychto chvilach je dobre doverovat Bohu..pomaha to..vlastna skusenost moja...

Diky Inata aj Dafne,za slova, Ano asi mate vo vsetkom pravdu,snazim sa podla toho riadit, ale stale mi pride na rozum ina myslienka. Moja sestra totizto bola velmi vazne chora a mala obdobia ked brala lieky a bola to super sestrou ako volakedy. Zialbohu lieky vysadila, a pri jej diagnoze to absolutne nemozno. Vycitam si ze som bola taka sprosta a viac o tom necitala predtym. Je hrozne sa docitat, ze je to sposobene sprostou chemiou a mozgom ktory si nedokaze vyprodukovat iste latky, alebo ich produkuje az prilis vela. Potom si poviem, ze to ani nebola ona ked to urobila. Mala pokriveny nazor na svet. potom si vycitam preco som ju na silu neschmatla a neodviedla na psychiatriu a viem ze tam by ju napichali, ale o pol roka by brala lieky a zila by. Chcem respektovat jej rozhodnutie, ale nebolo realne. Ona si neuvedomovala co robi. Nikdy som si v podstate neuvedomovala, ze je na tom az tak velmi zle. Vzdy som si myslela, ze ma len depresie ako ma kazdy clovek. Som o sedem rokov starsia a tiez som si v jej veku chcela rezat zili a podobne veci ale casom ma to nejako preslo. Tak som si myslela, ze ma len nieco podobne ako ja. Je mi to vsetko tak luto. Tiez som prestala verit v boha davno pred rokmi, ale teraz sa k nemu modlim kazdy den a to ma upokojuje.
Dakujem pekne este raz za vase slova.

liviaa, naozaj to vylieči len čas,ako tu už bolo povedané....ja som prišla o brata,ked som mala 12 rokov, teraz mám 32 a nie je deň ked si na neho nespomeniem...aj po toľkých rokoch to bolí...a bude do konca života....veľa šťastia a hlavne sily....

neviem ci ti nejako pomozem ,tym co sem napisem,ale verim,že ti to neublizi a aspon niečo si z toho vyberieš.
strata blizkeho človeka vždy boli,nech sa to stalo akokolvek a kedykolvek.vzdy to cloveka prekvapi aj ked bol ten človek pred tym chory dlhe roky aj ked sa to stalo z minuty na minutu.snad by pomohlo keby si sa mohla pred tym ponorit do jej myslienok a pochopit ju.pises,že bola mlada,krasna a kazdy ju miloval,len ona to tak necitila.tebe teraz kazdy vravi,zmier sa s tym ,život ide dalej,vsetko preboli raz.ale ty to citis inak.boli to a trapi ta to.vieš ona to tak chcela,nemozes zmenit osud ineho cloveka.ona sa uz netrapi,chce mat pokoj..a ten jej musis dopriat.musis si uvedomit,ze tvoja bolest a nepochopenie jej dušu neuvolnuju.mozno si myslis,ze pisem bludy,ale je to tak.preživala som rovnaky smutok a k tomu este aj hnev.hnevala som sa prečo nam to urobil.prečo my musime treaz trpiet.ved ta bplest bola hrozna.nikdy nezabudnes,vzdy ju budes mat v svojom srdci.za stratou svojho blizkeho treba smutit,treba si poplakat ale potom treba pochopit a dat tomu zialu iny rozmer.ona vam nechcela sposobit tento zial,chcela len trochu viac pokoja pre svoju dusu a ten jej musite dopriat.skus to ty aj tvoja mamina aj ostatni.niet lepsieho lieku proti strate ako je cas.je miesto kde mozes sa s nou rozpravat,je v tvojom srdci.ukaz jej smer a nechaj ju pokojne odist.
nikdy som nebola veriaca,nikdy som nechodila do kostola ale to co ti pisem mne velmi pomohli.ver že vy st eurobili co st emohli aby ste jej v živote pomohli.aj bolest aj lutost maju svoj čas.odchod blizkeho vyvolava zamyslenie sa aj nad vlastnym životom,jeho zmyslom aj jeho koncom.zmeni s astupnica hodnot.budte vdačni že sa v spomienkach možete vracat,že znovu smiete preživat chvile zo svojho detstva,zo spoločne prežitych chvil.život vam prinesie ešte vela smutku,vela strat ale hlavne vela radosti.

www.jewel.sk

Uprimnu sustrast...na tejto stranke mas rozne clanky o zivote, ktore ti mozno dodaju energiu.Ale vyberaj si len tie, ktore ta oslovia a dobre sa ti budu citat.Prajem vela sil.

Diky alexa, citim totalnu beznadej, nechcem ist za psychoiatrom lebo som si vzdy vravela ze som silny clovek ale sem tam ked je mi velmi blbo si dam prasky na ukludnenie, viem ze to nikdy neprestane boliet ale hadam cas to trochu zmierni,prechadzam roznymi stadiami, momentalne som zase v tom ze si nechcem pripustit, ze to je pravda, citam rozne veci o posmrtnom zivote a snazim sa nahovarat si, ze sa este raz uvidime

Lívka, prajem úprimnú sústrasť. Viem čo prežívaš, strata blízkej osoby je hrozná. Tú bolesť v srdci, beznádej.... Ja som to prežívala pred dvoma rokmi. Nezvládla som to sama, musela som navštíviť psychiatra. Tiež som sa nedokázala na nič sústrediť, nič ma nebavilo. schudla som, nemohla som jesť.
Tiež mi každý hovoril, že čas všetko zahojí... Tá bolesť v srdci, smútok, žiaľ sa časom zmiernia. No ja som tiež strašne citlivá a preto som to horšie znášala. Nechcela som si pripustiť tú krutú pravdu. Bola som totálne odrovnaná, zlomená. Prajem ti Lívinka veľa, veľa síl aj celej Tvojej rodine.

hm, to sa niet co cudovat..tak len bud doma, a neak to skus prezit.. vyplac sa, ak ti to pomoze, vyzur sa, ponadavaj si, nieco s prepacenim rozkop, mozno ti to pomoze.... skus to neak zo sebadostat von...

je tomu 5tyzdnov. rodicia su zlomeni ludia. mama je na tom velmi zle

mam troch psov s nimi chodim casto von na dlhe prechadzky ale momentalne mam velmi divne stavy, nevladzem nic a ledva zijem, neviem to ovplyvnit, proste nemam energiu